Rozpočet sa stane predmetom májového súperenia Labouristickej a Konzervatívnej strany aj taká kardinálna otázka, či sa Veľká Británia stane súčasťou Európskej menovej únie?

Premiér Tony Blair veľa razy deklaroval želanie byť jej členom. V každom prípade však táto téma nebude dominovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Vychádza sa najmä z kalkulácií, že presvedčiť verejnosť o tomto kroku bude až príliš ťažké a labouristi, ktorí dosiahli veľmi dobré ekonomické výsledky, by neradi podstúpili riziko podobného druhu.

V každom prípade nemá členstvo v EMÚ pre Veľkú Britániu okrajový význam. Dôkazom je aj publikovanie aktuálnych predbežných záverov „testov“, obsah ktorých formuloval minister financií Gordon Brown ešte v roku 1997.

Prvou otázkou, ktorá sa dlhodobo posudzovala je, či sú obchodné cykly a ekonomické štruktúry Británie a eurozóny porovnateľné, z čoho vyplýva aj ďalšia logická otázka, či britská ekonomika a ekonomiky eurozóny môžu „dlhodobo a uspokojivo žiť na báze úrokových mier eura…“

Z tohto prvého balíka otázok sa urobil predbežný záver, ktorý znie : ak aj berieme do úvahy a pripustíme veľmi rovnovážnu kompetentnosť ECB a Bank of England, potom Výbor pre menovú politiku britskej centrálnej banky by mal v každom prípade v dlhodobom časovom horizonte zohrávať dôležitejšiu úlohu pri ekonomickej stabilizácii Veľkej Británie.

Tento záver sa dnes robí napriek tomu, že ECB bola v roku 1997 v diametrálne inej situácii a pozícii v porovnaní s rokom 2001.

Na ilustráciu iba dodajme, že v roku 1997 boli krátkodobé úrokové sadzby vo Veľkej Británii o 4% vyššie ako v Nemecku, dnes je tento rozdiel iba na úrovni jedného percentného bodu.

Odhadovaný rozdiel v tvorbe hrubého domáceho produktu vo Veľkej Británii a v eurozóne, ktorý sa vypočítava ako odchýlka momentálnej a potencionálnej tvorby HDP a vyjadroval sa v percentách v pomere k budúcemu generovaniu HDP, sa podľa štúdie OECD takisto veľmi zblížil a dnes už neexistujú ani v tejto oblasti výrazné diferencie.

Nezamestnanosť bola síce v závere roka 2000 v eurozóne o 3,4% vyššia ako vo Veľkej Británii, avšak Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj tvrdí, že ide o rozdiely, ktoré majú zväčša štrukturálnu podobu a príčiny.

Z týchto ukazovateľov sa robí veľmi dôležitý záver, že takzvaná cyklická konvergencia vykazuje v tomto období oveľa bližšie parametre ako v roku 1997.

Jedinou sférou, kde konvergencia neexistuje alebo je veľmi sporná, je práve menová oblasť a

Bank of England a jej Výbor pre menovú politiku stále považuje za nevyhnutnosť stanovovať vyššie úrokové sadzby v porovnaní s eurozónou, hoci silná libra sama osebe spôsobuje silné protiinflačné tlaky. Na dôvažok vysoká štrukturálna nezamestnanosť v eurozóne bude aj naďalej nútiť ECB, aby postupne znižovala úrokové sadzby, čím sa rozdiely medzi Britániou a eurozónou v tejto oblasti prehlbujú a menová konvergencia sa odďaľuje.

Ďalšou oblasťou, ktorú testoval britský minister financií Brown je problém spojený s tým, či vstup Británie do EMÚ vyvolá lepšie podmienky pre tie spoločnosti, ktoré robia dlhodobé rozhodnutia ohľadne investovania vo Veľkej Británii.

V tomto kontexte sa zdôrazňuje, že členstvo Británie v EMÚ poskytne väčšiu stabilitu výmenných kurzov, čo predstavuje pre zahraničných investorov nezanedbateľnú výhodu.

Oponenti ale tvrdia, že ani v čase, kedy je britská ekonomika mimo EMÚ, nie je na tom s investíciami vôbec v zlej situácii, práve naopak – tento fakt sa nehodnotí nepriaznivo, pretože obchodné investície boli v roku 1999 vo Veľkej Británii v pomere k HDP vyššie v porovnaní napríklad s Nemeckom a Francúzskom a Veľká Británia aj naďalej zostáva najväčším „adresátom“ priamych zahraničných investícií spomedzi ostatných krajín Európskej únie. V roku 1999 absorbovala až 39% týchto investícií.

Gordona Browna tiež zaujíma vplyv členstva Británie v EMÚ s ohľadom na konkurenčnú pozíciu britských finančných služieb, osobitne v londýnskej City,

ktorá bola a zostáva veľmi prosperujúcim „domovom“ najväčších a najviac sofistikovaných finančných trhov v európskom časovom pásme. V období ekonomickej deregulácie majú finančné trhy tendenciu rastu, čo bolo evidentné vo Frankfurte, no boli by sme veľmi ďaleko od pravdy, ak by sme tvrdili, že absencia Británie v EMÚ vytvára rozhodujúcu nevýhodu pre londýnsku City.

Záverečným testom britského ministra financií bol vlastne generálny sumár predchádzajúcich otázok – bude členstvo v Európskej menovej únii znamenať pre Veľkú Britániu vyšší ekonomický rast, ešte pevnejšiu stabilitu a trvalý vzostup v zamestnanosti?

Ak zoberieme do úvahy už nastolené (a aj zodpovedané otázky), potom odpoveď na tú poslednú nevyznieva ako jednoznačne definované „áno“.

A to ešte nemožno opomenúť jeden problém, na ktorý sa v Brownových testoch obchádza – mena každého budúceho člena EMÚ zostáva vo fluktuačnom pásme mechanizmu výmenných kurzov (ERM) v období dvoch rokov pred akceptovaním každého nového člena Európskej menovej únie. Britská libra doteraz nie je súčasťou ERM a je značne nestabilná voči euru, inak však spĺňa všetky kritériá pre vstup do Európskej menovej únie – ekonomika dosahuje totiž značné rozpočtové prebytky (v predchádzajúcom fiškálom roku, ktorý sa končí 6.apríla 2001 dosiahol 16,4 miliardy GBP), jej miera inflácie je najnižšia v krajinách EÚ a dlhodobé úrokové sadzby sú identické napríklad s nemeckými.

Najvážnejším problémom je teda očividné zlyhanie v teste výmenných kurzov.

Libra je vo vzťahu k euru stále nadhodnotená, avšak platobná bilancia Veľkej Británii zostáva veľmi dobrá – v minulom roku dosiahol deficit obchodnej bilancie 3%, súčasný deficit je na úrovni 1,5%.

Vstup do Európskej menovej únie teda nie je spojený ani s jednoznačným „áno“, ale ani s rezolútnym „nie“. Tak to bolo v minulosti, a tak je to aj dnes.

Pre Britániu bude zrejme výhodnejšie zachovať status quo, ktoré sa väčšine jej občanov javí bezpečnejšie.

Aj preto v májových parlamentných voľbách nebude otázka vstupu Veľkej Británie do EMÚ dominantnou témou.

Analytici hovoria, že tieto ambície sa stanú aktuálnymi až o dva roky. Minister financií Gordon Brown však podobnú variantu zatiaľ nekomentuje.