Januárový zahraničnoobchodný deficit SR v objeme 5,3 mld. Sk presiahol očakávania ekonomických analytikov, ktorí vo svojich najpesimistickejších odhadoch rátali približne so štvormiliardovým schodkom. Vysoký deficit súvisel s mohutným nárastom dovozu, ktorý medziročne vzrástol o 44,1 %. Podľa analytikov to však nie je dôvod na prehnaný pesimizmus, pretože štruktúra dovozu, v ktorej dominoval import strojov a zariadení, signalizuje zvýšený investičný dopyt spojený so zvýšeným prílevom priamych zahraničných investícií. Navyše slovenský export stojí aj naďalej na silných nohách, pričom vykázal 38,7-percentnú medziročnú dynamiku rastu.

Ako skonštatoval makroanalytik Tatra banky Róbert Prega, súčasná výška deficitu zahraničného obchodu nepredstavuje pre slovenskú ekonomiku nebezpečenstvo narušenia externej rovnováhy. „Výška januárového deficitu bola síce v medziročnom porovnaní viac ako dvojnásobná, zverejnené údaje však naznačujú, že na jeho raste sa iba v menšom rozsahu podieľalo zvýšenie dovozu spotrebných tovarov. Navyše deficit je spoľahlivo vykrytý zahraničným nedlhovým kapitálom,“ zdôvodnil analytik.

Podľa Ľudovíta Ódora z ČSOB k významným faktorom, ktoré prispeli k vzrastu januárového importu, patrilo tiež zrušenie dovoznej prirážky od začiatku roka, čo pravdepodobne podnietilo presun niektorých dovozov z decembra na január. „Svoju úlohu určite zohralo aj januárové oslabenie slovenskej koruny,“ uviedol Ódor, podľa ktorého slabá koruna na druhej strane prispela aj „k nafúknutiu celkového objemu exportu“.

Analytik Slávie Capital Pavol Ondriska sa domnieva, že za „impozantnou“ dynamikou rastu exportu ako aj importu treba do značnej miery hľadať vplyv medziročne vyššieho počtu pracovných dní o dva. „Vývozu dopomohol pokračujúci dopyt zo strany krajín EÚ a CEFTA, ktoré sú našimi najvýznamnejšími obchodnými partnermi. Vďaka zahraničnému dopytu s týmito krajinami ako celkom vykazujeme kladné saldo zahraničného obchodu,“ povedal P. Ondriska.

Podľa analytičky VÚB Jany Šikulovej by mal tento pozitívny vývoj pokračovať aj v ďalšom mesiaci. „Posledné správy o hospodárskom vývoji v krajinách eurozóny indikujú priaznivé rastové tendencie napriek značnému zhoršeniu hospodárskeho vývoja v USA,“ uviedla J. Šikulová. Podľa jej názoru januárový obchodný deficit okrem ovplyvnili tiež pomerne vysoké ceny ropy a zemného plynu na svetových trhoch. „Vo februári očakávame pokračovanie doterajších tendencií na strane dovozu aj vývozu a deficit v rozsahu 4 až 5 mld. Sk,“ dodala J. Šikulová. Vysoké ceny ropy a zemného plynu budú podľa nej naďalej podporovať dovoz a prehlbovať tak zahraničnoobchodný deficit.

Aj podľa R. Pregu možno vzhľadom na oživenie investičnej aktivity očakávať v kategórii strojov a prístrojov pokračovanie januárového vývoja. „S príchodom jarných mesiacov a stabilizáciou cien ropy a kurzu amerického dolára by však malo postupne prísť k poklesu deficitu komoditnej časti zahraničného obchodu,“ povedal analytik. Priaznivo sa podľa neho vyvíja vývoz v kategórii základné kovy a výrobky zo základných kovov, ktorého výška dosiahla v januári historicky najvyššiu úroveň. Ako uviedol, po finančnej konsolidácii a vstupe strategického investora do U.S. Steel Košice sa vytvárajú predpoklady, aby sa toto odvetvie stalo spolu s automobilovým priemyslom hlavným ťahúňom slovenského exportu.

Analytici sa zhodli v názore, že v tomto roku by sme si mali v porovnaní s minulým zvykať na horšie výsledky zahraničného obchodu. Analytické odhady celoročného deficitu zahraničného obchodu SR sa pohybujú v rozmedzí od 45 do 55 mld. Sk, čo znamená vyššie čísla ako vlani.