Zverejnený 5,3 mld Sk schodok januárového zahraničného obchodu je síce v intenciách našich očakávaní, potvrdzuje však zároveň, že situácia v ZO sa zhoršuje a bez krátkodobých hráčov na devízovom trhu bude pôsobiť oslabujúco na korunu.

Dnes by mohla koruna získať aukciou jednoročných štátnych dlhopisov, keďže oproti doterajším aukciám je v nej výrazne redukované „country“ riziko. Dlhodobý výhľad na korunu je stále priaznivý, podporovaný hlavne prílevom privatizačných príjmov do ekonomiky zo zahraničia. Posilnenie koruny bude teda závisieť hlavne od načasovania príchodu týchto peňazí a tiež od objemu, ktorý prejde devízovým trhom, keďže veľkú časť príjmov bude NBS držať na špeciálnom účte.

Voči doláru koruna končila na 48,02 k za dolár a voči českej korune na 1,264 Sk za jednu českú korunu (oba kurzy sú bid).

Komerčné banky aj v úvode nového pracovného týždňa pokračovali v ukladaní prebytočnej likvidity v rámci jednodňových repoobchodov v centrálnej banke. Obchodovanie na peňažnom trhu sa sústredilo tiež najmä na jednodňové transakcie. Ako zvyčajne pred repotendrom sa uskutočňovali aj špekulačné nákupy zdrojov s týždňovou a dvojtýždňovou valutou. Obchodná aktivita pri dlhších splatnostiach bola minimálna. Bankové domy v pondelok deponovali v centrálnej banke 27,476 mld. Sk, čo na kumulatívnej báze predstavuje 101,2 %.

Dnes sa uskutočnia dve dôležité aukcie, ktoré môžu výrazne ovplyvniť likviditu sektora na začiatku marcovej periódy. Podstatnú zmenu môže podľa dílera Slovenskej sporiteľne Pavla Jánošíka priniesť aukcia štátnych dlhopisov s ročnou valutou. Ministerstvo financií SR v nej totiž nestanovilo maximálny objem. Podľa dílera banky o tieto cenné papiere prejavia veľký záujem a ministerstvo prijme 4 až 5 mld. Sk, pričom akceptovaný objem môže byť aj vyšší.

„V tom prípade by mohlo plnenie povinných minimálnych rezerv na začiatku periódy po veľkom odlive zdrojov klesnúť na kumulatívnej báze pod 90 %,“ povedal Jánošík. Takýto stav by mohol viesť banky k zvýšenému predzásobeniu sa prostriedkami a sadzby najkratších zdrojov by tak mohli stúpnuť nad 8 % p.a. Podľa dílera môže mať aukcia štátnych bondov vplyv aj na ceny dlhých depozít. Ak by totiž banky v aukcii dali ponuku s nižšou cenou ako je maximálne stanovených 7,7 % p.a., ceny na trhu môžu klesnúť. Ak by však zostali sadzby v aukcii na maximálnej úrovni, môžu sa prejaviť aj zvýšením sadzieb na medzibankovom trhu.

Prípadný pokles likvidity na začiatku periódy by bol podľa Jánošíka len dočasný a centrálna banka by ho dorovnala v budúcotýždňovom repotendri, kde bude maturovať až 23 mld. Sk. Ministerstvo tak svojou aukciou nemôže ohroziť medzibankový trh. Ako dodal, banky tomuto stavu môžu zabrániť nižším záujmom v utorkovom sterilizačnom repotendri. Zároveň však takéto správanie bánk neočakáva. „Banky budú mať záujem o sterilizáciu z arbitrážnych dôvodov,“ dodal. Centrálna banka podľa neho neakceptuje viac ako je splatných 16,05 mld. Sk. Tento objem bude možno aj nižší, aby centrálna banka preventívne zabránila prípadnej panike na trhu na začiatku marca.

Overnighty sa obchodovali na 6,3 / 6,4 % p.a., tom/nexty na 6,4 / 6,6 % p.a. a spot/nexty na 6,95 / 7,2 % p.a. Týždňové úložky boli na 7,5 / 7,65 % p.a. a dvojtýždňové na 7,55 / 7,7 % p.a. Mesačné zdroje sa kótovali na 7,5 / 7,65 % p.a., dvojmesačné na 7,5 / 7,6 % p.a. a trojmesačné na 7,4 / 7,5 % p.a. Polročné depozitá sa pohybovali na 7,3 / 7,5 % p.a., deväťmesačné a ročné na 7,35 / 7,4 % p.a.