Najvýznamnejším, bohužiaľ negatívnym momentom v slovenskej ekonomike v uplynulých dňoch bol neúspech Fondu národného majetku pri predaji Banky Slovakia. Nevydarený predaj najmenšej slovenskej banky, o ktorú bol len jeden vážny záujemca, kontrastoval s nedávno dokončenou privatizáciou najväčšej banky, Slovenskej sporiteľne, kde zostala kabinetu príjemná úloha rozdeliť výnosy. Našťastie to pri predaji dvoch bánk na póloch veľkostného spektra nebolo naopak a pod akcionárskou kontrolou štátu zatiaľ zostáva Banka Slovakia, nie SLSP.

Do rúk strategického investora by mala rýchlo zamieriť aj druhá najväčšia slovenská banková inštitúcia, Všeobecná úverová banka. Hoci sa privatizácia ešte len začala a pred vyše týždňom podpísali dohodu o vstupe do VÚB dve medzinárodné finančné inštitúcie, renomovaný denník Financial Times už zapochyboval o jej úspešnosti.

Jediný záujemca o kúpu majoritného podielu Banky Slovakia, konzorcium Českej poisťovne a slovenskej spoločnosti Hanco, napokon finálnu ponuku nepredložil. Konzorcium totiž malo záujem len o odkúpenie aktív a pasív banky, resp. o bankovú licenciu. Navyše mal investor záujem o úplnú kontrolu banky, na čo by musel rokovať o odkúpení podielov s ostatnými akcionármi. Medzirezortná komisia pre privatizáciu Banky Slovakia tak v piatok odporučila ukončenie privatizačného tendra, definitívne rozhodnutie urobí v utorok Výkonný výbor FNM. Vypísanie nového tendra bude záležať od auditu v Banke Slovakia.

Vláda v stredu schválila rozdelenie výnosov z privatizácie Slovenskej sporiteľne. Z 12,72 mld. Sk bude na splatenie dlhopisov FNM smerovať 4,174 mld. Sk. Na splatenie ďalších záväzkov fondu sa použijú prostriedky vo výške 4,239 mld. Sk. Z tejto sumy je zaujímavých najmä 500 mil. Sk, ktoré má fond použiť na nákup akcií VSŽ od SLSP, sporiteľňa pritom v súčasnosti žiadne akcie východoslovenského podniku nevlastní. Podľa všetkého však pôjde o vyše 23 % akcií, ktoré spravuje Bank Austria. Tá akcie získala vlani pred kritickým valným zhromaždením VSŽ, ktoré rozhodovalo o vstupe amerického U.S. Steel. Štát sa tak pravdepodobne vyhol povinnosti vyhlásiť verejný prísľub, ktorý by mohol transakciu predražiť.

Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor´s v pondelok zvýšila rating SLSP na BBpi z Bpi. Zvýšenie ratingového hodnotenia zohľadňuje skutočnosť, že ratingová agentúra preskúmala úverové riziká v rámci sporiteľne a uznala ich za „dobre chránené“. Ako agentúra uviedla, zvýšenie ratingu tiež zohľadňuje nových vlastníkov banky a ich podporu, a vzhľadom na dôležitosť SLSP pre slovenský bankový systém tiež silnú podporu štátu.

FNM nezískal na splácanie svojich dlhopisov celý privatizačný výnos za sporiteľňu, ako jeho vedenie žiadalo. Na druhej strane vláda v stredu schválila štátnu záruku za úver pre fond vo výške 150 mil. EUR. FNM by mal čerpať úver na vyplatenie dlhopisov od Credit Suisse. „Drobné“ získava fond predajom svojich zvyšných podielov z portfólia. V pondelok Prezídium FNM odsúhlasilo predaje troch majetkových účastí fondu v spoločnostiach celkovo za 38,3 mil. Sk a zároveň schválilo aj rozhodnutie o spôsobe privatizácie dvoch 97-percentných podielov v spoločnostiach, vrátane Slovenskej plavby a prístavov.

Financial Times priniesol uplynulý týždeň ešte jednu zaujímavú informáciu, keď zverejnil, že so štátnymi podnikmi rokuje o odkúpení ich 36-percentného podielu v mobilnom operátorovi Globtel konzorcium vedené americkou spoločnosťou AIG. Konzorcium malo pôvodne exkluzivitu na rokovania do piatku. Hoci podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha sú aj iné, lukratívne ponuky, vzhľadom na „určité pozdržanie na strane predávajúceho akcionára“ sa exkluzivita v rokovaniach predĺžila do konca februára.

Súkromní akcionári Dopravnej poisťovne boli úspešnejší ako FNM s Bankou Slovakia. Ponuku na odkúpenie 46,65-percentného podielu v poisťovni prejavili definitívne dvaja zahraniční investori. Obaja už v poisťovni vykonali due diligence. V ďalšom kroku sa so záujemcami uskutočnia konzultácie a vyberie sa najlepší kandidát.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v pondelok požiadalo Telekomunikačný úrad SR, aby začal realizovať dlhší čas avizované výberové konanie na udelenie licencie prevádzkovateľa siete pevného bezdrôtového prístupu (FWA) v pásme 26 GHz. Ministerstvo predá formou tzv. súťaže krásy tri licencie FWA, pričom úhrada za jednu je stanovená na 70 mil. Sk. Úrad následne tender aj vyhlásil, pričom záujemcovia môžu predložiť svoje ponuky do 30. marca a úspešní uchádzači dostanú licencie do 30. apríla.

Kabinet mal v stredu na stole dva „energetické“ materiály. Prvý z nich výrazne zasahuje aj do odvetvia telekomunikácií. Vláda totiž schválila založenie telekomunikačnej spoločnosti Energotel a uskutočnila tak prvý významný krok smerom k liberalizácii slovenského telekomunikačného trhu. Spoločnosť Energotel by mala vzniknúť do 1. marca. Vytvorí ju šesť energetických podnikov v SR, Slovenské elektrárne, Transpetrol, Západoslovenské, Stredoslovenské a Východoslovenské energetické závody a Slovenský plynárenský priemysel.

Šiesti akcionári novej spoločnosti by mali mať rovnaký akcionársky podiel na celkovom základnom imaní Energotelu vo výške 66 mil. Sk a získajú ho navýšením základného imania súčasného podniku Transtel, dcérskej spoločnosti Transpetrolu.

Na druhej strane sa ministri nezhodli na podobe návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. „Rokovanie sme prerušili kvôli rôznym názorom na tzv. prechodné riešenia regulácie cien,“ informoval minister hospodárstva Ľubomír Harach. Tie sú potrebné kvôli únosnosti regulácie na celkovú sociálnu situáciu. So Stranou demokratickej ľavice sa však rezort hospodárstva nevie dohodnúť, ako preklenúť obdobie, kým bude môcť úrad v plnom rozsahu od vlády prevziať právomoci regulovať ceny energie, vodného a stočného, telekomunikácií a železníc.

S energetikou a aj privatizáciou súvisí ešte jedna kauza uplynulého týždňa, obnovený problém tzv. Duckého zmeniek. Minulý týždeň sa prihlásil ako nový majiteľ bianko zmeniek Vladimír Vološčuk. Ten v minulosti nakupoval pre SPP prostredníctvom svojej firmy IMC Burzovní akcie českého Chemapolu Group. V súčasnosti sú už bianko zmenky vyplnené, suma však nie je známa. Ministerstvo hospodárstva ako zakladateľ štátneho podniku SPP však chce problém bianko zmeniek riešiť súdnou cestou. Nevyjasnené zmenky môžu pritom ohroziť, resp. zdržať tohtoročnú plánovanú privatizáciu plynárenského podniku.

SPP sa na privatizáciu pripravuje aj „upratovaním“ v svojich majetkových podieloch. Ako podnik oznámil, Nafta Gbely, kde kontroluje väčšinový podiel, sa do konca polroka zlúči so svojou dcérskou spoločnosťou Nafta Trade. Spojenie znamená návrat k pôvodnému stavu spred privatizácie a má byť začiatkom reštrukturalizácie Nafty Gbely. Fúzia by mala sprehľadniť majetkové vzťahy, finančné toky a riadenie spoločnosti.

Štatistické čísla zverejnené uplynulý týždeň len potvrdili doterajšie trendy, pozitívne aj negatívne. Priemyselná produkcia sa v decembri medziročne zvýšila o 8,7 %, ťahaná hlavne konjunktúrou v zahraničí. Inflácia dosiahla v januári prijateľných 1,9 % medzimesačne, napriek zvyšovaniu regulovaných cien, ktoré sa podieľali až tromi štvrtinami na celkovom raste cenovej hladiny. V medziročnom porovnaní boli ceny vyššie o 7,7 %. Na druhej strane dosiahla januárová nezamestnanosť podľa predbežných údajov rekordnú 20,8-percentnú úroveň a bez práce bolo 562 tisíc záujemcov. Vývoj na trhu práce je podľa predstaviteľov Národného úradu práce pesimistický a hrozí rast nezamestnanosti na 600 tisíc osôb.

Za zmienku ešte stoja dve avizované legislatívne zmeny. Podľa pripravovanej novely zákona o dani z pridanej hodnoty by mala Slovenská republika zaviesť refundáciu DPH zahraničným podnikateľským subjektom a zahraničným fyzickým osobám od začiatku budúceho roka. Slovensko by sa tak malo týmto krokom pripojiť k ostatným krajinám V4. Ministerstvo hospodárstva zasa chce, aby zahraniční dodávatelia zbrojárskej techniky na Slovensko kompenzovali svoje dodávky sprostredkovaním exportu slovenských výrobkov či podporou zahraničných investícií. Rezort už pripravil návrh nariadenia, ktoré rieši realizáciu offsetových programov pri dodávkach pre účely obrany a vnútornej bezpečnosti, a to pri obstarávaní tovarov a služieb nad 130 tisíc eur a stavebných výkonov nad 5 mil. eur.