Predstavitelia Európskej únie oznámili, že vzdelávanie európskych pracovníkov môže byť lepšou odpoveďou na chronický nedostatok pracovných síl, ako prijímanie kvalifikovaných imigrantov. „Som presvedčený, že tento bolestivý problém by sa mal riešiť doma,“ povedal komisár EÚ pre podniky a informačnú spoločnosť Erkki Liikanen na tlačovej konferencii po neformálnom stretnutí ministrov telekomunikácií a ministrov práce 15-člennej EÚ.

Švédska ministerka priemyslu, práce a komunikácií Mona Sahlin povedala, že ministri preferujú vytvorenie expertnej komisie, ktorá by preskúmala možnosti riešenia problému nedostatku pracovných síl v oblasti informačných technológií ohrozujúci rast európskej ekonomiky. E. Liikanen vyhlásil, že kľúčom k odstráneniu deficitu vzdelaných pracovných síl by mala byť progresívna vzdelávacia politika, zameraná na rekvalifikáciu dospelých a motiváciu žien k orientácii do oblasti informačných technológií. Európa však bude naďalej potrebovať kvalifikovaných imigrantov, aby vyplnila vákuum medzi dopytom a ponukou.

„Práve kvôli medzinárodnému a globálnemu charakteru informačných technológií nebude Európa schopná uspieť v globálnej konkurencii bez toho, aby bola najprv úspešná doma. Ak umožníme Američanom, aby len oni prijímali kvalifikovaných pracovníkov, bude to mať za následok len menšiu tvorbu pracovných miest v EÚ,“ uviedol E. Liikanen.

Európska únia si minulú jeseň na summite v Lisabone stanovila ambiciózny cieľ stať sa konkurencieschopnou, dynamickou ekonomikou založenou na vedomostiach pracovníkov. Ekonomiku by mali stimulovať predovšetkým technologický sektor, digitálne produkty a služby. Dosiahnutie tohto cieľa nie je reálne, ak sa neustále zväčšuje nedostatok kvalifikovaných pracovných síl s IT zručnosťami. Ak chce únia zaznamenávať rovnaké úrovne produktivity práce ako IT sektor v USA, musí nevyhnutne začať riešiť tento problém. „Celoživotné vzdelávanie je väčšmi ako kedykoľvek predtým na programe dňa vzhľadom na to, že pri informačných technológiách vedomosti rýchlo zastarávajú,“ povedala Mona Sahlin.

Predstavitelia EÚ oznámili, že návrh na vytvorenie expertnej skupiny formálne predložia na marcovom summite v Štokholme. Zámerom je vytvoriť silný tím zo skúsených osobností z vládnych inštitúcií, priemyslu, vzdelávacieho sektoru a odborov, ktorý by dokázal vypracovať prvé konkrétne plány na jar roku 2002. Kľúčovými otázkami bude riešenie nesúladu medzi daňovými a dôchodkovými systémami, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalifikovaných pracovníkov z pohľadu ich cezhraničnej mobility, ako aj riešenie problému harmonizácie uznávania diplomov.

Napriek tomu, že občania EÚ sa môžu voľne pohybovať a zamestnávať v jednotlivých členských krajinách EÚ, podľa údajov zozbieraných Európskou komisiou len 0,4 % obyvateľstva prekročí hranice s cieľom pracovať v inej členskej krajine. Naproti tomu 2,4 % populácie migruje každoročne medzi jednotlivými štátmi USA. Liikanen uviedol, že viac ako 100 000 kvalifikovaných pracovníkov z Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka odišlo v uplynulom desaťročí do USA a vystupňovalo tak problém nedostatku pracovných síl v Európe. Medzitým Nemecko vytvorilo podobný systém ako v USA založený na tzv. zelených kartách, ktoré umožňujú prijímanie IT expertov s cieľom uspokojiť dopyt na domácom trhu práce. V rámci tohto systému vstúpilo do krajiny už 5000 IT špecialistov.

Podľa Liikanena táto metóda nebude pravdepodobne vyhovovať všetkým krajinám únie. Švédsky minister priemyslu a zamestnanosti Bjorn Rosengren napríklad uviedol, že hlavnou prioritou jeho krajiny je zníženie počtu domácich nezamestnaných. Európska komisia predpokladá, že dopyt po IT špecialistoch vzrastie v roku 2003 zo súčasných 10 miliónov na 13 miliónov osôb tak rýchlo, že jedna zo štúdií prognózuje nedostatok 1,7 miliónov IT expertov. To je viac ako dvojnásobok dnešnej medzery 800 tisíc ľudí. Ak sa berie do úvahy elektronický obchod a pridružené odvetvia, nedostatok pracovných síl môže predstavovať až 3,8 milióna ľudí, uviedol jeden z vrchných predstaviteľov EÚ. Informačné a komunikačné technológie predstavujú v Európskej únii rovnaký podiel na HDP ako oceliarsky, automobilový a letecký priemysel spolu a vytvárajú jedno zo štyroch nových pracovných miest.