Na januárovom raste spotrebiteľských cien o 1,9 % sa podpísalo predovšetkým zvýšenie regulovaných cien, najmä tepla. Analytici priaznivo hodnotia fakt, že sa priaznivo vyvíja jadrová a čistá inflácia, ktoré regulované ceny a administratívne zásahy nezahŕňajú, pritom sú však rozhodujúce pre menové opatrenia Národnej banky Slovenska. „Na medziročnej báze dosahujú očistené miery inflácie najnižšie úrovne od obdobia 1998 a 1999, kedy sa začali vykazovať,“ skonštatoval analytik Tatra banky Róbert Prega. Dopytové tlaky sú teda naďalej nízke.

Vzhľadom na pozitívny vývoj sa analytici zhodujú, že v tomto roku existuje priestor na zníženie úrokových sadzieb centrálnej banky. Znižovanie sadzieb by však malo prísť najskôr na prelome prvého a druhého štvrťroka. „Centrálna banka si pravdepodobne počká na februárové čísla o inflácii,“ vysvetlil analytik ČSOB Ľudovít Ódor. „Skôr očakávame expanzívnu monetárnu politiku NBS v tomto roku, pričom by centrálna banka mohla znížiť súčasnú 8-percentnú dvojtýždňovú reposadzbu až o 60 bázických bodov,“ dodal analytik ING Bank Ján Tóth.

Medzimesačný rast spotrebiteľských cien, ktorý na prvý pohľad pôsobí hrozivo, bol v januári zväčša v súlade s očakávaniami analytikov. Rast regulovaných cien o 6,2 % zvýšil celkovú cenovú hladinu o 1,5 %. „Samotné zdraženie cien tepla o 20 % sa prejavilo viac než jednopercentým nárastom mesačnej inflácie,“ upozornil analytik SLSP Tomáš Kmeť. Stúpli však aj ceny likvidácie odpadu, telekomunikačných služieb a zákonné poistenie motorových vozidiel. „Zdraželi aj niektoré menej významné regulované ceny, napríklad pevné palivá,“ dodal Ľ. Ódor.

Na pokles celkového indexu cien pôsobil podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku začiatok zimného výpredaja odevov a obuvi, ale aj pokles cien pohonných hmôt a mäsa. „Rast cien potravín nedosiahol ani naše očakávania na 2-percentnej úrovni, keď dosiahol len 1,5 %,“ pokračoval Ľ. Ódor. „Je pravdepodobné, že na ceny potravín začína mať mierny vplyv nástup hypermarketov,“ skonštatoval.

Dôležitý význam pre celoročný vývoj inflácie budú mať podľa analytikov údaje za február, do ktorých sa skoncentruje najväčší objem zvyšovania regulovaných cien. P. Ondriska upozorňuje, že začiatok roku a uplatňovanie vyšších regulovaných cien od februára využijú aj ostatní producenti tovarov a zvýšia svoje predajné ceny, čo môže tlačiť na jadrovú infláciu v najbližších mesiacoch. „Rastúci spotrebiteľský dopyt k tomu vytvára určitý priestor,“ povedal.

Podľa T. Kmeťa však aj napriek tomu, že väčšina cien stúpla až od februára, nebudeme svedkami výrazného rozdielu medzi januárovým a februárovým rastom indexu. „Vplyv zvýšenia cien tepla má totiž na spotrebiteľský kôš najväčší dopad spomedzi všetkých avizovaných opatrení,“ vysvetlil analytik. Keďže regulované ceny stúpli vo februári minulého roka ešte výraznejšie, na medziročnom báze existuje priestor na pokles inflácie. Podľa Ľ. Ódora by mohol medziročný rast cenového indexu dosiahnuť vo februári 7 % a medzimesačne by mohol stúpnuť nad 2 %.

Koncoročnú infláciu odhaduje R. Prega a podobne i Ľ. Ódor na úrovni okolo 6,5 %. Podľa slov T. Kmeťa by sa priemerná inflácia v tomto roku mala pohybovať okolo 7 %, pričom januárové a februárové hodnoty budú pravdepodobne najvyššie. Jadrová inflácia by mala podľa Pregu dosiahnuť 4 %, podľa Ódora sa bude nachádzať v pásme 3,8 % až 4,8 %.

Spotrebiteľské ceny sa v januári oproti decembru zvýšili v úhrne o 1,9 % a medziročne o 7,7 %. Medzimesačná jadrová inflácia, ktorá očisťuje mieru rastu cenovej hladiny od vplyvu regulovaných cien a administratívnych opatrení, sa zvýšila z decembrových 0,3 % na 0,5 %. Na medziročnej báze to predstavuje nárast o 4 %. Mesačná čistá inflácia, ktorá vylučuje zmeny nepriamych daní, vzrástla z decembrovej nulovej úrovne na januárových 0,1 %, v medziročnom porovnaní dosiahla 3,7 %.