Aj podľa mnohých analytikov je eurozóna v takej pozícii, že v podstate môže vyťažiť z amerického ekonomického poklesu. Bude to však možné iba vtedy, ak Európska centrálna banka (ECB) tento model podporí. V každom prípade je výkonnosť ekonomík eurozóny nádejná a otázne iba je, ako sa podarí zvládnuť momentálnu hospodársku výzvu, ktorá je spojená s terajším štádiom ekonomického cyklu v USA.
Pozitívne závery o stave eurozóny vychádzajú z konkrétnych ukazovateľov.
V rokoch 1997 – 2000 dosiahol ekonomický rast eurozóny priemernú úroveň 2,8%, čo je síce podstatne menej v korelácii s výnimočným tempom rastu v USA, kde bol tento ukazovateľ na hladine 4,6%, aj tak však treba hovoriť o markantnom zlepšení v porovnaní so stagnáciou, zaznamenanou v polovici deväťdesiatych rokov. Evidentné tiež je, že miera nezamestnanosti sa znížila z 11,6% v roku 1997 na 8,8% v závere roka 2000. V niektorých krajinách bola nezamestnanosť až výnimočne nízka – spomeňme napríklad Holandsko, kde predstavovala v decembri minulého roka iba 2,6%. Ešte väčším zdrojom optimizmu je, že nárast nových pracovných príležitostí v eurozóne bol v ostatných troch rokoch ešte vyšší v komparácii so Spojenými štátmi.
Vytvorilo sa totiž 6 miliónov nových pracovných miest, pričom najrapídnejší nárast tohto ukazovateľa bol v Španielsku a Francúzsku.
Najnovší ekonomický výhľad Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj konštatuje, že štrukturovaný rozpočtový deficit/deficit modelovaný pri plnom výkone ekonomiky/ bol v štátoch eurozóny iba 0,6%-ný, čo síce nie je kompatibilné s rozpočtovým prebytkom v USA vo výške 1,7% v pomere k hrubému domácemu produktu, ale ide o podstatné zlepšenie, ak zoberieme do úvahy roky 1992 a 1995, kedy dosiahol deficit 4,9%, respektíve 4,1%.
Nemenej dôležitá je aj menová stabilita. Slabé euro a prudký nárast cien ropy síce spôsobili vážne výkyvy v aktuálnej inflácii, avšak čistá, jadrová /“core“/ inflácia spotrebiteľských cien /inflácia očistená od neinflačných faktorov/ bola od konca roku 1996 pod úrovňou dvoch percent.
Za pozitívum ECB možno považovať, že pragmaticky zvládala tlaky, ktoré sa týkali najmä poklesu externého výmenného kurzu euromeny, ako aj vzostupu účtovnej,štatistickej /“headline“/ inflácie/ inflácia v najúplnejšej podobe, neočistená od neinflačných faktorov/.
Celkovo teda možno urobiť prvý záver – ekonomika kontinentálnej Európy je v najlepšej „kondícii“ od začiatku sedemdesiatych rokov.
Iba od roku 1993 sa profitabilita investícií zvýšila zhruba o jednu tretinu.
Nie náhodou na nedávnom Svetovom ekonomickom fóre v Davose sa nemecký minister financií Hans Eichel a jeho francúzsky rezortný kolega Laurent Fabius takmer jednohlasne vyjadrili o „narastajúcej dôvere k európskym ekonomikám“. Ako sa však chce eurozóna vyrovnať s americkým hospodárskym poklesom? Samotná odpoveď je značne povzbudzujúca.
Je pravda, že na medziročnej báze dosiahol rast eurozóny v posledných dvoch kvartáloch roku 1999 4%-ný vzostup, no na konci roka 2000 predstavoval „iba“ 2,7%, čo však bolo spôsobené enormným nárastom cien ropy. I tak bol celkový rozsah ekonomického poklesu podstatne nižší v porovnaní s USA.
Teraz, pri určitom znížení cien ropy neexistuje nijaký závažný dôvod na spomalenie ekonomík eurozóny. Toto je druhý podstatný záver, ktorý možno opäť doložiť relevantnými faktami a ukazovateľmi.
Export do USA predstavuje iba 2,5% z hrubého domáceho produktu eurozóny.
Európski spotrebitelia sú podstatne menej citliví na výkyvy trhov s cennými papiermi, čo sa nedá povedať o amerických konzumentoch. Éra rozpočtovej stability sa postupne končí – daňové zaťaženie sa výrazne zníži najmä vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku, teda v krajinách, ktoré sa až 70% podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu eurozóny.
Štvrtým argumentom je, že v Európe nedošlo k masívnemu investovaniu do silne prorastových a následne výrazne stratových technologických akcií, čo znamená, že investičné aktivity sa na našom kontinente nebudú radikálnejšie obmedzovať.
Goldman Sachs pri analýze uvedených argumentov dodáva, že eurozóna ľahko zvládne vplyv ekonomického poklesu v Spojených štátoch.
V prípade 2%-ného ekonomického rastu v USA, budú európske ekonomiky expandovať na úrovni 2,6%. Ak bude americký ekonomický rast nulový, eurozóna zaznamená nárast na hladine 1,9%.
Pri týchto predpokladoch euro s najväčšou pravdepodobnosťou posilní voči doláru, stagnujúca americká ekonomika zrejme vyvolá nižší dopyt po ropných produktoch a následne spôsobí zníženie ich cien, čo bude znamenať, že vonkajšie inflačné tlaky na eurozónu budú iba veľmi slabé.
Mierny pokles tempa ekonomického rastu v eurozóne tiež zredukuje prípadný nápor na zvyšovanie miezd. Goldman Sachs odhaduje, že ak dôjde k stagnácii americkej ekonomiky, dosiahne čistá („core“) inflácia v eurozóne na konci roku 2001 iba 0,4%. GS tiež očakáva, že dôjde iba k veľmi pozvoľnému zníženiu úrokových sadzieb stanovených ECB. Vychádza sa pritom z nemalej dávky dôvery Európskej centrálnej banky k Fedu a osobne k Alanovi Greenspanovi, ktorý je schopný udržať americký ekonomický rast na úrovni dvoch percent.
Vtedy by sa mala pohybovať referenčná sadzba ECB okolo 4,5%, no v prípade, že v Amerike bude nulový hospodársky rast, ku koncu roka 2001 by mala byť táto sadzba zhruba 4%-ná.
ECB má obrovskú šancu, ak na problematiku inflácie zvolí perspektívny, a nie spätný pohľad. Inými slovami – Európska centrálna banka by nemala preceňovať dočasný nárast štatistickej („headline“) inflácie v eurozóne a ak promptne zareaguje na prípadný hlbší pokles tempa rastu americkej ekonomiky, môže sa stať určitou oporou svetového hospodárstva, môže byť tým, čím bol Fed v rokoch 1998 a 1999.
Naskytá sa teda príležitosť, že v roku 2001, po prvý raz za ostatných desať rokov, bude rast európskej ekonomiky rýchlejší v porovnaní s americkým rastom, respektíve rast eurozóny bude možné udržať aj v prípade stagnácie v USA, čo je však podmienené pružnými reakciami ECB.
Toto je vlastne tretí a rozhodujúci záver.
Európa v krátkodobom časovom horizonte sotva predčí Ameriku v produktivite práce a v dosiahnutí extrémne nízkych hodnôt miery nezamestnanosti, no silné euro a udržateľný ekonomický rast je reálnou výzvou.
Ak sa ju podarí úspešne zvládnuť, potom určite nastane to, čomu sa momentálne hovorí „hodina Európy“…