Uplynulý týždeň sa v slovenskej ekonomike niesol v znamení prípravných prác a nových informácií súvisiacich s privatizáciou významných finančných inštitúcií, Slovenského plynárenského priemyslu i Transpetrolu. Týždeň priniesol aj viaceré makrodáta, údaje o minuloročnom zahraničnom obchode SR, vývoji bežného účtu a zahraničnej zadlženosti v závere uplynulého roka ako aj informácie o verejnom a bankovom sektore. Od 1. februára sa zvýšili ceny cestovného, zemného plynu, ako aj ďalších položiek ovplyvňujúcich rozpočty domácností.

Portfóliá cenných papierov Slovenskej sporiteľne, a.s. (SLSP), Investičnej a rozvojovej banky, a.s. (IRB) a Všeobecnej úverovej banky, a.s. (VÚB) obohatili v stredu reštrukturalizačné dlhopisy. Nahradili tak ich pohľadávky voči Slovenskej konsolidačnej, a.s. a Konsolidačnej banke, š.p.ú. Bratislava, ktoré vznikli presunom zlých úverov v prvej etape reštrukturalizácie.

Ukončenie celej transakcie prevodu 25-percentného balíka akcií VÚB na Medzinárodnú finančnú korporáciu (IFC) a Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR) sa očakáva najneskôr do 16. februára. V stredu o tom informovala ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová. Po tom, ako sa návrhom zmluvy s oboma inštitúciami bude v pondelok zaoberať Porada ekonomických ministrov, by ju mala vláda prerokovať do 9. februára.

Pracovná skupina zložená zo zástupcov Fondu národného majetku SR (FNM), Ministerstva financií SR a Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku vo štvrtok rozhodla, že štát nebude môcť hýbať takmer s tretinou príjmov z privatizácie SLSP až do ukončenia auditu banky za minulý rok. Zo zvyšnej časti pôjde zhruba tretina prostriedkov vo výške 4,2 mld. Sk na úhradu dlhopisov FNM, ďalšiu tretinu, čiže 4,24 mld. Sk využije fond na vyrovnanie iných splatných záväzkov a zvyšok na realizáciu štátnych záruk.

S týmito správami úzko súvisí aj ďalšia informácia. Takmer polovica pohľadávok z celkových takmer 97 mld. Sk, ktoré v rámci ozdravného predprivatizačného procesu presunuli na Slovenskú konsolidačnú agentúru, a.s. tri reštrukturalizované banky, má nulovú výťažnosť. Približne 66 % ich celkového objemu eviduje agentúra voči podnikom v konkurze. Najvyšší, takmer 40-percentný podiel na celkových dlhoch, ktoré sa stali predmetmi presunu, majú fyzické osoby.

Ďalšou finančnou inštitúciou, ktorá vstupuje do privatizačného procesu, je Slovenská poisťovňa, a.s. (SP). Vo výberovom konaní na privatizačného poradcu SP prejavilo záujem sedem uchádzačov. Riadiaca komisia pre privatizáciu SP v piatok vyhodnotila splnenie podmienok uchádzačov pre postúpenie do výberového konania na privatizačného poradcu SP. Zároveň odporučila prezidentovi FNM zaradiť všetkých siedmich záujemcov do ďalšej fázy výberového konania. Termín odovzdania záväzných ponúk určí komisia na najbližšom zasadnutí.

Nové informácie sa objavili aj v prípade plánovanej privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) v piatok oznámila, že má záujem o akvizíciu podielu v SPP do výšky 150 mil. EUR. Riaditeľ EBOR pre ČR a SR Alexander Auboeck povedal, že banka predložila štátu ponuku na kúpu podielu v SPP buď pred alebo počas samotnej privatizácie. „Vo všeobecnosti existujú viaceré možnosti. Najjednoduchšou pre nás by bolo participovať v procese privatizácie, ktorá môže alebo nemusí byť oddialená. Ďalšou možnosťou by bolo odkúpenie podielu v SPP pred privatizáciou a snažiť sa rokovať so strategickým investorom, a v prípade nedosiahnutia dohody mať určitý druh predajnej opcie na akcie,“ povedal Auboeck. Auboeck ďalej uviedol, že treťou možnosťou, ktorá je však z legislatívnych dôvodov nepravdepodobná, by bolo poskytnutie úveru Fondu národného majetku, zaručeného akciami v SPP. Auboeck dodal, že ak EBOR prevezme podiel v SPP, pravdepodobne sa bude snažiť o svoj zvyčajný cieľ vystúpiť z tejto investície o približne päť rokov.

Poradcom pre privatizáciu Transpetrolu, a.s., Bratislava sa na základe utorkového rozhodnutia výberovej komisie stala spoločnosť Deloitte&Touche. Ministerstvo podľa hovorcu ministra hospodárstva Petra Benčurika s rozhodnutím medzirezortnej komisie oboznámi všetkých uchádzačov, pričom odmietnutí majú právo proti rozhodnutiu podať námietku.

Od 1. februára sa zvýšila cena zemného plynu pre domácnosti o 20 % a o 15 % pre podnikateľov maloodberateľov a 25 % pre veľkoodberateľov. Spolu s cenou plynu porastie aj cena za elektrickú energiu, zdražie aj cestovné na železnici a v autobusovej doprave. Rovnako zaplatia občania i podniky viac za poštové výkony, vodné a stočné. Maximálna cena tepelnej energie sa ako jediná zvýšila už od prvého januárového dňa. Od februára je vyššie aj nájomné v obecných bytoch, čo sa dotkne iba asi 6 až 7 % domácností.

Ministerstvo financií SR v pondelok odoslalo Medzinárodnému menovému fondu (MMF) návrh Staff-Monitored Program. Ako informovala ministerka financií Brigita Schmögnerová, podľa pôvodných dohôd mali zástupcovia fondu prísť na Slovensko pripomienkovať návrh v priebehu 2 – 3 týždňov po jeho odoslaní. Ministerka tak očakáva, že misia MMF na Slovensko príde v druhej polovici februára.

Ministerstvo financií SR zatiaľ nepredložilo do vlády návrh na predĺženie mandátnej zmluvy na deblokácie z Ruskej federácie pre Devín banku, pretože ministerstvo s bankou ešte rokuje o obsahu dodatku k zmluve. Ministerka Brigita Schmögnerová označila obsah dodatku za technickú záležitosť. „Je v našom záujme, aby sme návrh do vlády predložili čo najskôr,“ zdôraznila.

Banková rada Národnej banky Slovenska v pondelok schválila Situačnú správu o menovom vývoji za december 2000 a na základe aktuálneho a očakávaného vývoja makroekonomických a menových ukazovateľov rozhodla o ponechaní úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni. Sadzba jednodňových sterilizačných obchodov zostáva na úrovni 6,25 %, 9,25 % pre jednodňové refinančné obchody a 8 % pre dvojtýždňové repo tendre s obchodnými bankami.

FNM opäť riešil problémy s likviditou, keď predchádzajúci týždeň založil v repoobchode 1 646 773 kusov akcií spoločnosti Slovnaft. Podľa hovorkyne FNM Tatjany Lesajovej fond založil akcie na dobu troch mesiacov s možnosťou ich predčasného vyplatenia. Tento balík akcií predstavuje 7,98 %, teda celý podiel FNM na majetku Slovnaftu.

Železnice Slovenskej republiky predpokladajú za rok 2000 vykázať stratu na úrovni 4,045 mld. Sk. Medziročne sa tak strata železníc znížila o 1,2 mld. Sk a oproti plánu je hospodárenie lepšie o 35 mil. Sk. Pre rok 2001 železnice, ktoré sa pripravujú na rozsiahlu reštrukturalizáciu, plánujú pokles straty na úroveň 3,8 mld. Sk, pričom podnikateľský plán ráta s celkovými výnosmi v objeme 26,7 mld. Sk a nákladmi 30,5 mld. Sk.

Po roku a štvrť sporov a napádaní sa strany sporiace sa o lučeneckú keramičku Novoker – Bloomsbury Pacific Slovakia, a.s., a Penta Group, a.s., v sobotu dohodli na potrebe vzájomných rokovaní o riešení situácie, rešpektovaní rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ale aj na 14-dňovom informačnom moratóriu, ktoré má vytvoriť pokojnú atmosféru pre rokovania.

Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti DMD Holding, a.s. schválilo hlasmi vo štvrtok 100 % akcionárov proces reštrukturalizácie spoločností skupiny DMD. Akcionári tak odštartovali proces, ktorého súčasťou je odstránenie krížových vlastníckych vzťahov v skupine DMD a získanie priameho 100-percentného akcionárskeho vplyvu štátu v DMD Holdingu a jeho dcérskych spoločnostiach.

Zverejnené boli výsledky zahraničného obchodu za posledný mesiac minulého roka. V decembri 2000 sa zo Slovenskej republiky vyviezol tovar v hodnote 45,2 mld. Sk. Hodnota dovezeného tovaru dosiahla 55,9 mld. Sk. V porovnaní s decembrom 1999 vzrástol vývoz o 17,1 % a dovoz o 22,3 %. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne vo výške 10,7 mld. Sk. V roku 2000 vývoz tovaru medziročne vzrástol o 29,4 % na 548,4 mld. Sk. Dovoz na Slovensko predstavoval 590,7 mld. Sk, čo v porovnaní s rokom 1999 znamenalo vyšší dovoz o 26 %. Saldo zahraničného obchodu sa medziročne znížilo o 2,9 mld. Sk, resp. o 6,4 %, na 42,4 mld. Sk.

Výsledok zahraničného obchodu SR za uplynulý rok ekonomických analytikov veľmi neprekvapil, aj keď väčšina z nich očakávala priaznivejšie čísla. Analytici sa zhodli v názore, že zahraničnoobchodný deficit v minulom roku negatívne ovplyvnil vývoj v poslednom štvrťroku, kedy predstavoval 24,9 mld. Sk, čiže takmer 60 % celoročného objemu. V tomto období zároveň tempo rastu dovozu značne prevýšilo tempo rastu vývozu, zatiaľ čo do septembra, okrem júna a augusta, bol tento vývoj opačný. Za jeden z najvýznamnejších faktorov vysokého deficitu analytici považujú zvýšené ceny nerastných surovín na svetových trhoch, hlavne ropných produktov, čo ešte znásobil drahší americký dolár.

Deficit bežného účtu skončil v novembri podľa predbežných údajov schodkom 20,8 mld. Sk a medziročne sa znížil o 26,7 mld. Sk, resp. o 61,8 %. Bežný účet skončil obdobie január až október s deficitom 13,5 mld. Sk. Dôvodom prehĺbenia celkového deficitu je zvýšenie pasívneho salda obchodnej bilancie v posledných mesiacoch, ktoré ku koncu novembra zaevidovalo výšku 31,7 mld. Sk.

Slovenská republika vykazovala k 31. októbru 2000 podľa predbežných údajov celkovú hrubú zahraničnú zadlženosť vo výške 10,454 mld. USD, čo je pokles o pol miliardy dolárov oproti septembrovým 10,956 mld. USD. Na každého obyvateľa Slovenska tak koncom októbra pripadol podiel celkového hrubého zahraničného dlhu v sume 1 956 USD, zatiaľ čo mesiac predtým to bolo 2 050 USD. Zníženie zahraničných záväzkov Slovenska súvisí s privatizačnými aktivitami vlády.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu (ŠR) k 31. januáru 2001 predstavovali 19,93 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, kedy boli príjmy na úrovni 18,43 mld. Sk, to znamená nárast o 8,1 %. Celkové výdavky ŠR za prvý mesiac roku boli na úrovni 14,96 mld. Sk, zatiaľ čo v januári 2000 predstavovali 14,73 mld. Sk. Prebytok ŠR tak za prvý mesiac roku predstavuje 4,97 mld. Sk, vlani to bolo 3,7 mld. Sk.

Verejný sektor vlani zvýšil svoje dlhy o 21 %. Ako vyplýva z menového prehľadu Národnej banky Slovenska (NBS), čistý úver všeobecnej vláde v bežnom kurze sa v priebehu roku 2000 zvýšil zo 165,2 mld. Sk na 199,9 mld. Sk. Podiel úverov čerpaných všeobecnou vládou na celkovom objeme domácich úverov sa tak zvýšil o štyri percentuálne body na 32,7 %. Štatistika NBS pritom do dlhu všeobecnej vlády zarátava aj dlhy voči zahraničným a nebankovým subjektom, ktoré držia štátne cenné papiere.

Podniky a domácnosti na Slovensku si vlani uložili na korunové účty v bankách celkovo 53,7 mld. Sk. Na korunových účtoch držali koncom decembra prostriedky vo výške 446,7 mld. Sk, čo je o 13,7 % viac, ako v decembri 1999. Na celkových úsporách na korunových účtoch sa domácnosti podieľali 68 percentami.

Bankový sektor na Slovensku dosiahol ku koncu novembra zisk na úrovni takmer 9,8 mld. Sk, čo v medzimesačnom porovnaní znamená jeho nárast o 3 mld. Sk. Ziskové banky ukončili 11-mesačné hospodárenie so ziskom takmer 10,8 mld. Sk. Ziskovosť sektora však utlmili finančné ústavy hospodáriace so stratou, ktoré skončili v červených číslach v sume 994 mil. Sk. Podľa údajov NBS dosiahla celková bilančná suma slovenského bankového sektora ku koncu novembra 832,9 mld. Sk, čo znamená jej medzimesačný pokles takmer o jedno percento. Za desať mesiacov hospodárili slovenské banky so ziskom 6,8 mld. Sk, pričom ziskové banky vytvorili celkovo hospodársky výsledok 7,5 mld. Sk.

Ceny priemyselných výrobcov na Slovensku sa v decembri oproti novembru zvýšili v úhrne o 0,2 %. Tempo rastu bolo o 0,7 percentuálneho bodu pomalšie ako v predchádzajúcom mesiaci. V porovnaní s decembrom 1999 boli ceny výrobcov v priemysle v úhrne vyššie o 9,1 %, zatiaľ čo v novembri predstavoval nárast indexu priemyselných cien 8,8 %.