Spomalenie rastu ekonoiky USA a krajín Európskej únie a spomalenie úrokových sadzieb Federálnym rezervným systémom analytikov (Fed) núti očakávať, že obdobný krok urobí Európska centrálna banka (ECB). Na Svetovom ekonomickom fóre (SEF) v Davose vedúci politici a ekonómovia oznámili, že tento krok urobí aj ECB. Nemecká Bundesbanka si však ešte nemyslí, že prišiel čas na „zmäkčenie“ peńažnej politiky európskej centrálnej banky.

Stanley Fisher, zástupca výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu (MMF) tvrdí, že zníženie inflácie v eurozóne umožní znížiť úrokové miery. Bude to však vtedy, keď ekonomika eurozóny bude mať príznaky reálneho spomalenia rastu. Francúzsky minister financií Loran Fabius vyhlásil, že „kvôli oslabeniu napätia spevádzaného so skokom cien ropy, berúc do úvahy kurz euro, očkáva uskutočnenie (ECB) politiky zameranej na stimuláciu rastu.“

Aby Fed spomalil rýchly pád americkej ekonomiky a „zmäkčil“ jej tvrdé pristátie“, 3. januára znížil základnú úrokovú mieru o 0,5 percentuálneho bodu na 6%. Očakáva sa, že Výbor pre operácie na voľnom finančnom trhu úrokové miery pozajtra opäť zníži. Základná úroková miera ECB je momentálne 4,75%. Tempá rastu ekonomík eurozóny, do ktorej patrí momentálne 12 štátov sa spomaľuje, hoci nie tak rýchlo ako v USA. Od začiatku tohto roku do eurozóny patrí aj Grécko, ktoré nahradilo drachmu eurom.

Podľa Fabiusa krajiny eurozóny môžu kompenzovať negatívny vplyv spomalenia rastu ekonomiky USA. V Davose sa hovorilo aj tom, že práve teraz je vhodná chvíľa na dokončenie štrukturaálnych reforiem. Fisher tvrdí, že Fed má všetky možnosti pre zníženie úrokových mier a ECB by mala nasledovať príklad americkej centrálnej banky. Fisher si myslí, že spomalenie rastu americkej ekonomiky bude viesť aj k spomaleniu rastu celosvetovej ekonomiky. Práve preto Medzinárodný menový fond znížil prognózu celosvetového rastu v tomto roku z 4,2% na 3,5%. Spomalenie rastu v prvom polroku v USA sa môže kompenzovať jeho zrýchlením v druhom polroku. Vyjadrenia Ernsta Weltkeho z Bundesbanky sa líšia od vyjadrení iných ekonómov a politikov. „Neexistujú príčiny pre to, aby sme menili peńažnú politiku,“ vyhlásil v piatok v Davose. Riziko zvýšenia inflácie v eurozóne je menšie a zatiaľ zostáva na úrovni, ktorá je o niečo vyššia ako 2%, ktoré pre ECB znamenajú úroveň „cenovej stability“. V decembri minulého roku index spotrebiteľských cien v eurozóne dosiahol na ročnej báze 2,6 %. Vedúci ekonóm ECB Ottmar Issing vyhlásil, že inflácia sa tak rýchlo nedostane pod 2%. Podľa neho stabilné ceny ropy a spevnenie kurzu euro budú napomáhať zdržovaniu inflačných tlakov v strednodobom horizonte. Weltke tvrdí, že ak Fed pozajtra zníži základnú úrokovú mieru o 0,5 percentuálneho bodu, ECB bude musieť prehodnotiť svoju pozíciu. Je to aj kvôli tomu, lebo Alan Grenspan pred časom vyhlásil, že ekonomický rast v USA je „blízky nule“. To pomohlo posilneniu kurzu euro voči USD v piatok minulý týždeň. Kurz euro sa z historického minima 25. októbra minulého roka keď bol 0,827 USD postupne dotal na hodnoty vyššie o 15,8 %, respektíve na hodnotu 0,9578, ktorú finančé trhy zaznamenali 5. januára tohto roku. V posledných týždňoch sa pozície európskej meny oslabili práve kvôli spomaleniu rastu v eurozóne.