„Tabuľka výnimočných ľudí“ vo sfére biznisu vznikla na základe veľmi reprezentatívneho prieskumu – poradie totiž určovalo 720 výkonných riadiacich pracovníkov z celého sveta.
Na úvod uveďme iba špičku – poradie na prvých piatich miestach. Tam figuruje Jack Welsch z General Electric, Bill Gates z Microsoftu, Lou Gerstner z IBM, John Chambers z Cisco Systems a Richard Branson zo spoločnosti Virgin.
Aj v roku 2000 boli kritériá veľmi náročné a medzi najvýznamnejšie z nich patrila schopnosť znášať riziko a zachovať si zmysel pre podnikavosť – v tom najširšom slova zmysle – v priebehu dlhodobého časového horizontu výkonu riadiacej funkcie.
Jack Welsch získal primát okrem iného aj preto, lebo je označovaný za „zázračne pracujúceho proroka“, ktorý má odísť do dôchodku na konci tohto roka, no aj ku koncu toho uplynulého získal jednoznačné víťazstvo v ťažkej konkurencii špičkových predstaviteľov podnikateľského sveta. Jeho vlastnosti sa označujú výnimočné, ba unikátne. Existuje však aj nejaká spoločná vlastnosť, respektíve činy, ktoré by boli poplatné všetkým tridsiatim najuznávanejším managerom sveta?
Záver prieskumu, ktorý aranžovali Financial Times a PricewaterhouseCoopers je v tomto smere jasný – hodnotilo sa nielen to, čo jednotliví špičkoví manageri dosiahli, ale aj to, akým spôsobom tieto méty realizovali.
Išlo teda nielen o osobnostné vlastnosti, ale najmä o kombináciu zručností a kvalít, ktoré sú také ojedinelé, že sa svojím spôsobom stávajú nekompatibilnými s ostatnými predstaviteľmi riadiacich štruktúr.
Už citovaný Jack Welsch dlhodobo presadzuje „tvrdosť“ voči sebe i svojmu okoliu a iba tak mohol dosiahnuť, že GE sa zmenil z nekompaktného konglomerátu diverzifikovaných spoločností na úspešný podnikateľský gigant.
Medzi tými, ktorí figurujú na zozname najuznávanejších managerov sveta, sú ľudia, ktorí sa od seba odlišujú, no spája ich jedna spoločná danosť – boli schopní presadiť „veľké myšlienky do sveta veľkého biznisu“ (Bill Gates z Microsoftu a Michael Dell z Dellu), respektíve boli schopní realizovať zásadné transformačné rozhodnutia.
V tomto zmysle sa napríklad hodnotí John Brown z BP Amoco, ktorý dokázal premeniť stagnujúci kolos na jeden z najlepšie fungujúcich v celom odvetví.
Lou Gerstner z IBM vrátil „život“ svojej spoločnosti zasa tým, že mal jasnú víziu ohľadne e-businessu. Všetci títo špičkoví manageri však mohli dosiahnuť svoje ciele iba preto, že do svojich zámerov vtiahli aj podriadených.
Medzi vlastnosťami najvyššie nasadených firemných vodcov figurujú napríklad rýchlosť a rozhodnosť, odvaha a húževnatosť, optimizmus a entuziazmus.
Chris Gent z telekomunikačnej spoločnosti Vodafone mal odvahu „byť veľkým hráčom“ na trhu a Jürgen Schrempp z DaimlerChrysler demonštroval „značnú dávku trúfalosti“ vo sfére automobilového priemyslu.
John Chambers z Cisco Systems (šiesty na svete) je charakterizovaný tým, že je jeden až dva kroky pred svojimi konkurentami na silne konkurenčnom trhu.
Ešte v nedávnej minulosti boli spravidla predstavitelia veľkých firiem akýmsi protipólom riskantne mysliacich a riskantne konajúcich podnikateľov. Teraz sa však situácia zmenila a práve schopnosť znášať riziko a porušovanie „tradícií“ z minulosti sa stali prioritou. Tu hrajú primát napríklad Bill Gates, Richard Branson a Michael Dell. Richarda Bransona označujú v tejto súvislosti za „nekonformného individualistu“, ktorý svoju myšlienkovú kapacitu orientuje na to, aby bol iný v porovnaní s podnikateľským okolím.
Dôležitým kritériom pre Financial Times a PricewaterhouseCoopers bola aj schopnosť managerov zachovať si výrazné podnikateľské myslenia aj napriek tomu, že sú v riadiacej funkcii 20-30 rokov. Dominantným typom je v tomto zmysle Maurice Greensberg z American International Group.
I tak sa za jednu najrozhodujúcejších kvalít špičkových svetových osobností obchodného a podnikateľského sveta považuje schopnosť vizionárskeho videnia sveta, imanentný mozgový potenciál, ktorý je zžitý s najrôznejšími potrebami a hodnotovými dimenziami budúcej a budúcich generácií.
Pojem „vízia“ sa často charakterizuje veľmi rôznorodo, no v hodnotení Financial Times a PricewaterhouseCoopers sa definuje ako „kombinácia výnimočných schopností predpovedať budúce trendy so skutočným záujmom v hľadaní toho, ako bude budúca generácia konať a myslieť…“
Jack Welsch z General Electric je napríklad známy tým, že je vždy schopný akceptovať a absorbovať nové myšlienky, chápe myšlienkové pochody mladých zamestnancov svojej firmy a je ochotný prehodnocovať vlastné obchodné zámery podľa vnímaných podnetov. Hiroshi Okuda, šéf Toyoty, údajne akoby automaticky podnecuje mladých ľudí, aby mu predostreli svoje názory.
Pochopiteľne, skromnosť a schopnosť počúvať okolie nie je vždy automaticky spojená s úspechom v biznise, no tí skutočne najúspešnejší investujú takmer horentné sumy do svojich podriadených, motivujú a inšpirujú ich, no zároveň s nimi komunikujú s maximálnou dávkou efektívnosti.
Lou Gerstner z IBM je známy tým, že prikladá absolútnu dôležitosť rastu svojich ľudí.
Mnohí špičkoví manageri sa však snažia vidieť aj „za brány“ svojich firiem.
Ted Turner z Time Warner bol vysoko hodnotený za svoju angažovanosť v prospech Organizácie spojených národov.
Bill Gates z Microsoftu je zasa charakterizovaný ako „veľký humanista, ktorý venuje maximálnu pozornosť ľuďom, stojacim aj mimo jeho biznisu…“
John Browne z BP a Mark Moody-Stuart z Royal Dutch/Shell sú zasa považovaní za „vodcov“ vo sfére starostlivosti o životné prostredie a sociálnu zodpovednosť svojich firiem. Podobné hodnotenia získali viacerí poprední a najuznávanejší predstavitelia vo svete biznisu, no niektoré charakteristiky sú predsa len veľmi osobné.
Financial Times a PricewaterhouseCoopers napríklad konštatuje, že Bill Gates dosiahol vo veku 44 rokov svoj životný sen – byť najbohatším mužom sveta, no zároveň byť natoľko mladým, aby si mohol svoje bohatstvo aj užiť…
Jack Welsch z GE je obdivovaný z dôvodu, že na vrchole svojich firemných a osobných úspechov dokázal efektívne hľadať /a nájsť/ svojho nástupcu. Má ním byť 44-ročný Jeffrey Immelt, ktorý je akceptový tým, že prešiel veľmi rigoróznym interným výberovým konaním a dosiahol značné úspechy v rámci General Electric.
Welschov vplyv je však taký stabilný, že sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou udržiavať aj po jeho odchode z funkcie.
Kategorizácia a nasadenie jednotlivých najuznávanejších managerov sveta je nielen veľmi renomovaná, no má aj globálny rozmer.
Existuje tu však jedna výnimka – Richard Li z Pacific Century Cyberworks sa má stať v krátkej budúcnosti jedným z najvplyvnejších predstaviteľov obchodného sveta v Ázii.
Tabulka
1
|
1
|
Jack Welsh | General Electric |
2
|
2
|
Bill Gates | Microsoft |
3
|
3
|
Lou Gerstner | IBM |
4
|
John Chambers | Cisco Systems | |
5
|
21
|
Richard Branson | Virgin |
6
|
6
|
Warren Buffet | Berkshire Hathaway |
7
|
13
|
Andy Grove | Intel |
8
|
9
|
John Brown | BP |
9
|
4
|
Jurgen Schrempp | DaimlerChrysler |
10
|
5
|
Michael Dell | Dell |
11
|
8
|
Nobujuki Ide | Sony |
12
|
20
|
Jorma Ollila | Nokia |
13
|
Ted Turner | Time Warner | |
14
|
21
|
Sandy Weill | Citigroup |
15
|
7
|
Hiroshi Okuda | Toyota |
16
|
Chris Gent | Vodafone | |
17
|
23
|
Rupert Murdoch | News Corporation |
18
|
Steve Case | America Online | |
19
|
12
|
Steve Jobs | Apple |
19
|
Mark Moody Stuart | Royal Dutch/Shell | |
21
|
Cor Boonstra | Philips Electronic | |
22
|
29
|
Jeff Bezos | Amazon.Com |
23
|
28
|
Maurice Greenberg | AIG |
23
|
11
|
Jac Nasser | Ford |
25
|
Larry Ellison | Oracle | |
26
|
14
|
Lee Iacocca | |
27
|
24
|
Brian Pitman | Lloyds TSB |
28
|
Scott Mc Nealy | Sun Microsystems | |
29
|
Carly Fiorina | 11351 width=“189″>Hewlett-Packard | |
30
|
Richard Li | Pacific Century Cyberworks | |
Zdroj: Financial Times a PricewaterhouseCoopers