Nórska firma Statoil je prakticky poslednou veľkou ropnou spoločnosťou v západnej Európe, ktorá je stále vo vlastníctve štátu. Tento stav sa však má čoskoro zmeniť.
Vládny kabinet v Oslo totiž rozhodol, že dôjde k predaju časti štátneho podielu v Statoile. Už sa hovorilo o tom, že pôjde o balík akcií v objeme od 10% do 25%.
Trhová hodnota Statoilu predstavuje 150 miliárd nórskych korún (15,7 miliardy USD), čo znamená, že sa bude realizovať najväčší privatizačný projekt v nórskej histórii.
Analytici tento krok hodnotia tak, že menšinová nórska labouristická vláda má čoraz pragmatickejší postoj k štátnemu vlastníctvu a k jeho zmene smerom k privátnemu modelu. V priebehu novembra už vláda čiastočne sprivatizovala telekomunikačný gigant Telenor a ešte na začiatku roka 2000 sa vzdala svojho vlastníckeho podielu v druhej najväčšej nórskej banke Christiania. Ešte pred realizáciou navrhnutej schémy privatizácie Statoilu sa nórska vláda vzdá v jeho prospech presne 15% svojich aktív, ktoré má v celom ropnom a plynárenskom sektore (momentálne sú sústredené v štátnom holdingu SDFI), čím sa trhová hodnota Statoilu ešte viac zvýši.
Genéza tohto problému je veľmi zaujímavá. V roku 1985 totiž vznikol „poplach“, že Statoil samotný stráca kontrolu nad gigantom, ktorý spravuje. Hľadal sa teda kompromis a veľká časť „ropných“ aktív sa previedla do holdingu nazvaného SDFI – State´s Direct Financial Interest. Očakáva sa, že 5% akcií získa v Statoile aj energetická spoločnosť Norsk Hydro, ostatné akcie sa ponúknu zahraničnému, prípadne viacerým zahraničným investorom. Takisto sa kalkuluje s verejným úpisom akcií.
Nórska vláda vo svojom vyhlásení konštatovala, že „nová expanzia súkromného vlastníctva bude znamenať nové skúsenosti, nových partnerov a pochopiteľne aj nový kapitál“. Výkonný riaditeľ Statoilu Olav Fjell deklaroval, že táto spoločnosť je veľmi lukratívnym strategickým partnerom v rámci kapitálových prepojení so zahraničnými podnikateľským subjektami, ktoré sa orientujú na ťažbu ropy a celý sektor energetiky.
Predbežne sa odhaduje, že 67% akcií Statoilu bude stále vlastniť štát a v Nórsku domestifikované a štátom ovládané firmy a 25%, čo je horná hranica odhadu, získajú zahraniční záujemcovia. Na zvyšku budú s najväčšou pravdepodobnosťou participovať úspešní aktéri v rámci verejného úpisu akcií.
O detailoch vydania nových cenných papierov sa má rozhodnúť v priebehu jari budúceho roka, no reálnejší je odhad, podľa ktorého sa má proces čiastočnej privatizácie Statoilu ukončiť až na jeseň roku 2001 – teda po všeobecných voľbách.
Časť nórskych politikov je síce proti predaju štátom vlastneného podielu v ropnom gigante Statoil, no odborníci tvrdia, že iba zahraničná kapitálová „injekcia“ pomôže v budúcnosti udržať ťažbu ropy na úrovni, ktorá sa očakáva v rokoch 2001-2002.
Analytici tiež poznamenávajú, že privatizácia Statoilu je vlastne poslednou šancou zabezpečiť príjmy z ropy a ropných produktov aj v budúcnosti a týmto spôsobom sa má vlastne „maximalizovať životnosť“ celého energetického odvetvia v Nórsku.
Britský denník Financial Times napísal, že rozhodnutím nórskej vlády o privatizácii Statoilu sa posúva táto, 28 rokov štátom vlastnená ropná spoločnosť, do 21. storočia.
Dodajme, že Statoil už počas devätdesiatych rokov vybudoval strategickú alianciu s British Petroleum, ktorá však údajne prinášala jednostranné výhody iba pre Nórsko, a preto BP z uvedenej aliancie vycúval. Možno očakávať aj záujem zo strany Shellu, i keď Shell bude určite dosť zdržanlivý pri masívnejších investíciách. Stále sa totiž obáva „politickej povahy“ Statoilu, kde si štát a nórske firmy udržia majoritu na úrovni spomínaných 67%.
Napriek tomu je Nórsko a jeho zásoby ropy a zemného plynu atraktívnym teritóriom – denne sa tam totiž ťaží 3,2 milióna barelov ropy a denná ťažba zemného plynu predstavuje približne 50 miliárd kubických metrov. Nórsko je zároveň jedným z najväčších exportérov ropy a zemného plynu, pochopiteľne mimo rámca členských štátov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu – OPEC. Predaj 25% akcií Statoilu je v tomto kontexte nemalým motivačným faktorom pre zahraničných investorov.
Vláda tiež zamýšľa vytvoriť nezávislú spoločnosť pre transport zemného plynu, čím chce urobiť ústretový krok voči Európskej únii, ktorá sa snaží o liberalizáciu trhu s touto surovinou.