Jedným z podstatných prejavov vlastníctva je chcenie zisku. Snaha štátu zvýšiť príjem štátneho rozpočtu o mimoriadny odvod zo štátneho podniku je legitímna. Podľa teraz platných zákonov je rovnako nespochybniteľné aj právo štátu regulovať ceny. Využitie oboch postupov súčasne vyznieva v prípade štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel ako nezmysel.

Ani pripravené zvýšenie cien plynu nespôsobí, že občania a podniky zaplatia za plyn skutočnú cenu. Vláda rozhodla o zvyšovaní regulovaných cien. Domácnosti zaplatia od 1. februára za zemný plyn o 20 %, podnikajúci maloodberatelia o 15% a veľkoodberatelia o 25 % viac ako doteraz. Stále však menej ako plyn naozaj stojí. Štát sa zachoval sociálne. Rovnako dobre sa cíti aj v úlohe podnikateľa. Od svojho podniku chce v roku 2001 mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu 5 mld. Sk. Vyzerá to tak, že podnik si bude musieť požičať. Nie je ťažké uhádnuť, kto pôžičku zaplatí.

Ministerstvo financií vie, že na príjmovej strane rozpočtu už nemá prakticky žiaden manévrovací priestor. Podľa vyhlásení ministerky Brigity Schmögnerovej neznámou už nie ani poznanie, že redukcia na výdavkovej strane rozpočtu tiež vyčerpala možnosti. Verejným financiám bez reforiem v zdravotníctve, školstve, bez zmien v sociálnom systéme a ďalších oblastiach hrozí kríza.

Cena reforiem je vysoká. Je však veľmi pravdepodobné, že účet za radikalitu by bol menší, ako cena nereformy. Slovensko sa vlastnou vinou dostalo do situácie spotrebiteľa, ktorý vie, že je príliš chudobný. Vie, že nemá na to, aby si mohol dovoliť lacné veci.

Reformy musí začať a niekedy to vyzerá, akoby politika nevedela, kde začať. Jednoduché riešenia neexistujú, ale možno by neuškodilo zmeniť systém, v ktorom je štát cenotvorcom. Dobrý zákon o regulácii prirodzených monopolov by mohol zamedziť praxi, keď cena, napríklad plynu, je výsledkom politickej dohody.