Posledný novembrový týždeň sa na slovenskej politickej a ekonomickej scéne niesol predovšetkým v znamení predrozpočtových bojov okolo zdravotníckych a sociálnych zákonov. O samotnom rozpočte začne parlament rokovať 6. decembra. Ďalší súboj sa odohral medzi Slovenským plynárenským priemyslom a vládou kvôli zámeru podniku zvýšiť od začiatku decembra cenu plynu pre veľkoodberateľov o 30 %. Zverejnené makroúdaje tiež naznačili, že vysoké ceny ropy a do budúcnosti aj oživujúci domáci dopyt môžu tlačiť na ceny, ale aj na prehlbovanie schodku zahraničného obchodu.

Avizovaný zámer SPP zdražiť plyn už od decembra v pondelok tvrdo skritizovala ministerka financií Brigita Schmögnerová. Postup generálneho riaditeľa podniku Pavla Kinčeša dokonca označila za svojvoľný a argumenty na zvyšovanie cien za neopodstatnené. Podľa ministerky, ktorá je známa skôr svojím negatívnym postojom k podnikateľom, rast cien nemôže likvidovať podnikateľskú sféru. Vicepremiér Ivan Mikloš zdôvodňoval snahu kabinetu odsunúť zdraženie plynu potrebu prerokovať tento krok so sociálnymi partnermi. Podpredseda vlády si možno vzal k srdcu nedávnu výzvu odborárov, aby sa v provládnych médiách „nechoval ako boh a neznižoval vážnosť Konfederácii odborových zväzov“.

Vláda potom v stredu na svojom rokovaní požiadala ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha, aby zabezpečil zmenu rozhodnutia SPP o zvýšení ceny zemného plynu pre veľkoodberateľov. Podnik sa podriadil tlaku kabinetu a vo štvrtok oznámil, že zvýšenie cien pre veľkoodber o 30 % odkladá na Nový rok. SPP však zdôraznil, že ústupkom príde zhruba o 700 mil. Sk, pričom pri snahe zvýšiť ceny už v decembri rešpektoval povinnosti vychádzajúce z vyhlášky rezortu financií a zákona o cenách.

Podľa pondelkových údajov Štatistického úradu SR zaznamenalo Slovensko v októbri zatiaľ najvyššie tohtoročné negatívne saldo zahraničného obchodu vo výške 6,2 mld. Sk. Vývoz dosiahol v októbri 54,6 mld. Sk pri raste o 37,4 % a dovoz 60,8 mld. Sk, čo je medziročné zvýšenie o 47,7 %. Na rekordnom schodku sa podľa analytikov podpísala slabá domáca mena, vysoké ceny ropy, ale aj zvýšený dovoz tovarov s vyššou mierou priadnej hodnoty. Októbrové výsledky môžu naznačiť ďalší trend vývoja zahraničného obchodu, pričom najmä kvôli postupnému oživovaniu domáceho dopytu očakávajú rastúce deficity obchodnej bilancie. Odhady celoročného výsledku hovoria o deficite v obchode na úrovni 30 až 35 mld. Sk, budúci rok by to malo byť o 10 – 15 mld. Sk viac.

Ceny priemyselných výrobcov sa v októbri oproti septembru zvýšili v úhrne o 1 %. Tempo rastu bolo o 0,7 percentuálneho bodu rýchlejšie ako v predchádzajúcom mesiaci. Nebezpečenstvo naďalej predstavuje vysoká cena ropy a riziko oslabenia koruny voči doláru. Inflačné tlaky sú zatiaľ podľa analytikov mierne, avšak rast cien priemyselných výrobcov predstavuje určitú hrozbu pre spotrebiteľské ceny. Zatiaľ však slabší domáci dopyt a rastúca konkurencia zabraňujú rastu nákladovej inflácie.

Zopár štatistík pridala v utorok aj Národná banka Slovenska. Hrubá zahraničná zadlženosť SR podľa nich v priebehu augusta poklesla o 0,1 mld. USD na úroveň 10,9 mld. USD. V priemere tak každý obyvateľ Slovenska dlží zahraničným veriteľom 2 045 USD, čiže zhruba stotisíc korún. Ďalšie čísla o dlhoch sa týkali vlády, ktorá v priebehu októbra zvýšila svoju čistú domácu zadlženosť o 0,4 mld. Sk. Centrálna banka doterajší vývoj hospodárenia štátu v porovnaní s plánmi považuje za priaznivý.

Vďaka posunutiu sa zdraženie plynu neprejaví v decembrových pokladniciach podnikov, samozrejme okrem SPP, budúci rok sa však spolu s rastom ďalších regulovaných cien odrazí na stave peňaženiek spotrebiteľov. Podľa NBS sa zvýšenie regulovaných cien môže priamo premietnuť do budúcoročnej inflácie až do výšky 4 %. Pod vplyvom úprav regulovaných cien pripravovaných od začiatku budúceho roka zvýši preto centrálna banka odhad koncoročnej inflácie v roku 2001 na 6,8 – 8,5 % oproti pôvodnému rozpätiu 6,0 – 7,2 %. I tak by ale mali ceny rásť o 1,5 až 2 percentuálne body pomalšie ako v tomto roku. NBS pritom vychádza z očakávaného zdraženia elektrickej energie pre domácnosti o 20 %, tepla o 20 %, zemného plynu pre domácnosti o 25 %, dopravných, poštových a telekomunikačných služieb po 10 % a nájomného o 35 %.

Ako v stredu informoval Štatistický úrad SR, v treťom štvrťroku bolo na Slovensku 484,2 tis. nezamestnaných osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 1,8 percentuálneho bodu na 18,5 %. V slovenskom hospodárstve pracovalo v treťom štvrťroku 2,1 mil. osôb, vrátane žien na riadnej materskej dovolenke. Pokles nezamestnanosti počas tretieho kvartálu o 0,4 percentuálneho bodu spôsobila podľa analytikov predovšetkým realizácia projektu verejnoprospešných prác. Na budúci rok však rozpočet ráta s menším objemom prostriedkov na tento projekt.

Roztržka okolo zdraženia plynu možno ovplyvnila aj vystúpenie rezortného ministra Ľubomíra Haracha v stredu v parlamente. Pri predkladaní zámeru a postupu privatizácie Transpetrolu totiž vyhlásil, že v týchto dňoch sa končí tender na privatizačného poradcu pre Transpetrol – to sa však týka práve SPP, kde lehota na predloženie záväznej ponuky vypršala vo štvrtok, pričom do tendra sa prihlásilo 10 kandidátov. Poslanci Národnej rady SR zobrali materiál na vedomie, aj s takmer „povinnými“ výpadmi opozície na privatizáciu ako „bananizáciu republiky“.

Verejnú súťaž na výber poradcu pre privatizáciu Transpetrolu vypíše ministerstvo podľa Harachovho poradcu Máriusa Hričovského 5. decembra. Pritom zámer a postup privatizácie podniku rátal s uskutočnením tendra už v priebehu októbra a novembra. Privatizácia Transpetrolu tak už v začiatkoch zaznamenáva oneskorenie oproti pôvodne plánovaným termínom. Na privatizáciu je určený 49-percentný balík akcií, pričom formu privatizácie má vybrať poradca.

Konkrétnejšiu podobu dostala aj transformácia ťažkého strojárenstva. Výsledkom reštrukturalizácie podnikov skupiny DMD by mal byť jeden subjekt pod názvom DMD Holding. Dohodli sa tak odborári s Fondu národného majetku a predstaviteľmi rezortov hospodárstva, obrany a privatizácie.

Po SPP čakal ministerku financií ďalší boj v parlamente. Predrozpočtové zákony sa stali predmetom ostrých vyjednávaní v rámci koalície. Pri predkladaní návrhov na zvýšenie prídelu štátnych peňazí ale nezaostáva ani opozícia. Na utorkových večerných rokovaniach zástupcov koaličných subjektov sa podľa B. Schmögnerovej hroziace zvýšenie deficitu rozpočtu o viac ako 6 mld. Sk, vyplývajúce z poslaneckých návrhov k zákonom súvisiacim s rozpočtom, podarilo zredukovať na 203 mil. Sk, ak sa dodržia dohody.

Dohody sa začali realizovať vo štvrtok, kedy NR SR schválila novelu zákona o sociálnej pomoci, ktorá výrazne znižuje príspevky štátu pre zdravotne postihnutých, pričom postoj poslancov sklamal a pobúril postihnutých z Organizácie muskulárnych dystrofikov. Rezortný minister Peter Magvaši otvoril druhú rozpravu o novele zákona o Sociálnej poisťovni, kvôli poslaneckému návrhu zvýšiť odvody do fondu základného dôchodkového zabezpečenia zo súčasných 27,5 % na 28 %. Poslanci napokon zvýšenie odvodov, ktoré ponesie zamestnanec – jeho zaťaženie sa zvýši z 5,9 na 6,4 %, odsúhlasili v piatok a kvôli poruche na hlasovacom zariadení pre istotu dvakrát.

Ministerka financií zaznamenala čiastočný neúspech pri novele zákona o rozpočtových pravidlách, ktorú rovnako parlament schválil v piatok. Poslanci totiž vypustili z novely ustanovenie, ktoré ich zaväzovalo nezvyšovať výdavky štátneho rozpočtu na úkor jeho deficitu. Úlohu hľadať rezervy v príjmoch tak chcú poslanci aj do budúcnosti prenechať rezortu financií. Ministerka Schmögnerová sa však nevzdáva a otázku chce riešiť novelizáciou rokovacieho poriadku.

Parlament v piatok ukončil aj rozpravu k novele zákona o daniach z príjmov, o novele však vzhľadom na veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov bude hlasovať až v utorok. Ministerka je pritom v prípade niektorých návrhov rozhodnutá využiť svoje právo nedať o nich hlasovať, pretože zmeny sú nad rámec novely. Budúci týždeň budú poslanci hlasovať aj o novele zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa zvyšuje výška poistného z 13,7 % na 14 % z vymeriavacieho základu, pričom zvýšenie ponesie zamestnanec. Zdravotníci však chcú viac peňazí aj od štátu, a vo štvrtok prišlo pred parlament demonštrovať približne 400 zástupcov Slovenského odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti s požiadavkou dofinancovať rezort. Séria protestných akcií pokračovala v piatok v Trenčíne, kde ostali lekárne zatvorené na protest proti zníženej platobnej disciplíne štátnych zdravotných poisťovní.

Údaje o výsledkoch hospodárenia štátu za 11 mesiacov potvrdili doterajší priaznivý vývoj štátneho rozpočtu. Deficit rozpočtu koncom novembra dosiahol 12,6 mld. Sk, z toho 8,5 mld. Sk predstavovali náklady z titulu reštrukturalizácie úverového portfólia komerčných bánk a 4,1 mld. Sk bol schodok z bežného rozpočtového hospodárenia štátu. Príjmy predstavovali 194,1 mld. Sk a výdavky 206,7 mld. Sk. Plnenie daňových príjmov sa zlepšilo na 96 % celoročných plánov. Vysoké plnenie zaznamenala daň z pridanej hodnoty a daň z príjmov právnických osôb, ktorú zrejme ovplyvnila skutočnosť, že až od septembra sa v platbách daňových preddavkov veľkých subjektov prejavilo tohtoročné zníženie sadzby dane zo 40 % na 29 %. To by sa mohlo negatívne podpísať na daňových príjmoch v marci budúceho roku.

V piatok sa skončilo prvé kolo výmeny dlhopisov FNM za akcie Slovnaftu, o ktoré pri stanovenom kurze 1299 Sk nikto neprejavil záujem. Druhé kolo sa začína v pondelok 4. decembra s nižším, ale stále neatraktívnym kurzom 928 Sk za akciu. Na výmenu je určených 500 000 kusov predstavujúcich 3 % základného imania spoločnosti. Do aukcie už sa môžu zapojiť aj právnické osoby. Podľa maklérov však pri stanovenej cene nie je výmena akcií za dlhopis reálna, pretože reálna trhová cena emisie sa nachádza na úrovni okolo 500 Sk. Druhé kolo tak zrejme bude rovnako zbytočné, ako prvé.