Zatiaľ čo údaje o hospodárskom raste kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie za rok 1999 boli ovplyvnené negatívnymi účinkami ázijskej, ruskej a kosovskej krízy, tieto účinky ustupujú v číslach dostupných za rok 2000. Uvádza sa v to Správe o pripravenosti jednotlivých kandidátskych krajín na členstvo v Európskej únii. Celkový priemerný reálny nárast v hrubého domáceho produktu (HDP) v desiatich krajinách strednej a východnej Európy sa v tomto roku predpokladá na úrovni 4 %. Tento rast je o niečo vyšší ako očakávaný rast Európskej únie, pohybujúci sa na hranici okolo 3,4 %.

Až na niekoľko výnimiek sa celková ekonomická výkonnosť kandidátskych krajín zlepšila, uvádza sa ďalej v správe. Keďže v tom istom období zaznamenala silný rast aj EÚ, nie všetky krajiny zaznamenali skutočnú ekonomickú konvergenciu s priemerom EÚ. Okrem toho rozdiely v jednotlivých kandidátskych krajinách majú skôr tendenciu sa zväčšovať. V roku 1999 bol priemerný reálny rast HDP v desiatich krajinách strednej a východnej Európy 2,2 %. Za prvý polrok roka 2000 rast HDP nadobudol pozitívne hodnoty vo všetkých kandidátskych krajinách v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1999. Tempá rast HDP sa pohybovali približne od 2 % v Litve, Rumunsku a v Slovenskej republike po približne 6 % v Estónsku, Maďarsku a Poľsku. Miery rastu v Bulharsku, Lotyšsku, Slovinsku a v Českej republike sa pohybujú od niečo vyše 3 % po niečo vyše 5 %.

V roku 1999 bola inflácia v kandidátskych krajinách na vstup do EÚ pod kontrolou, s výnimkou Rumunska, kde inflácia dosahovala 45,8 %. Miera inflácie krajín strednej a východnej Európy sa pohybovala blízko priemernej úrovne 10 %. Pomalé tempo klesania inflácie v Maďarsku a Poľsku podľa Správy o pripravenosti jednotlivých kandidátskych krajín naďalej vyvoláva obavy. Relatívne veľký deficit bežného účtu bol dosiahnutý v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Bilancia bežného účtu sa zlepšila v Estónsku, Rumunsku a v Slovenskej republike. Deficit bežného účtu bol z väčšej miery financovaný z kapitálových príjmov, súvisiacich s privatizáciou, ale v niekoľkých krajinách rastie tiež podiel investícií na zelenej lúke.

Nezamestnanosť sa vo väčšine kandidátskych krajín v roku 1999 značne zvýšila, tak vo vzťahu k počtu registrovaných nezamestnaných, ako aj v meraní podľa definícií Medzinárodnej organizácie práce. Ako sa uvádza v správe, „vo väčšine krajín je to ešte stále dôsledok ekonomickej reštrukturalizácie spolu s poklesom rastu, spôsobeným externými krízami“. V krajinách ako Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Slovensko, kde je miera nezamestnanosti na najvyššej úrovni, poskytujú štrukturálne reformy dobrý základ pre ekonomický rast a tvorbu pracovných miest v budúcnosti. V Maďarsku a Slovinsku sa miery nezamestnanosti znížili v roku 2000 na 7 %, resp. 7,6 %. Podľa správy je potrebné vo všetkých krajinách vynaložiť úsilie na zlepšenie reakcie trhu práce na príležitosti rastu zvýšením flexibility a mobility pracovnej sily. „Keď budú dokončené najbolestivejšie reformy a reštrukturalizácia súvisiaca s veľkými stratami zamestnanosti, môže začať pozitívna čistá tvorba pracovných príležitostí znižovať nezamestnanosť, ako sme toho svedkom v Maďarsku,“ uviedla správa.

Celkové priame zahraničné investície (PZI) do kandidátskych krajín strednej a východnej Európy v roku 1999 naďalej rástli. Čistý prílev investícií bol vo väčšine krajín vyšší ako 3 % HDP, pričom sa zaznamenal prudký nárast na Slovensku (z 2,8 na 3,7 % HDP), v Českej republike (zo 4,5 % na 9,1 %) a v Bulharsku (z 2,8 na 6,1 %). Podiel PZI na obyvateľa, ktorý sa vytvoril od roku 1989, je stále najvyšší v Maďarsku, nasleduje Česká republika a Estónsko. Vysoká miera investícií ostáva rozhodujúcim faktorom ďalšej reštrukturalizácie a modernizácie ekonomík všetkých kandidátskych krajín strednej a východnej Európy.

Porovanie ekonomík krajín strednej a východnej Európy – kandidátskych krajín na vstup do EÚ, za rok 1999.

 

% rastu HDP

HDP Podľa parity kúpnej sily % priemer EÚ *

Výška inflácie ročný priemer

Výška nezamest-nanosti **

Výdavky vlády bilancia v % HDP

Bežný účet bilancia v % HDP

Zahraničné investície***

V EUR na obyv.

Netto prílev v

% HDP

Bulharsko

2,4

22

2,6

17,0

0,2

-5,3

256

6,1

Česká rep.

-0,2

59

2,0

8,7

-1,6

-2,0

1357

9,1

Estónsko

-1,1

36

4,6

11,7

-4,6

-6,2

1052

4,6

Maďarsko

4,5

51

10,0

7,0

-3,7

4,5

–

7,1

Lotyšsko

0,1

27

2,4

14,5

3,9

-10,6

825

5,8

Litva

-4,1

29

0,8

14,1

–

-11,2

511

4,5

Poľsko

4,2

37

7,2

15,3

-2,7

-7,5

485

4,3

Rumunsko

-3,2

27

45,8

6,8

–

3,8

220

2,4

Slovensko

1,9

49

10,6

16,2

-0,6

-5,9

366

3,7

Slovinsko

4,9

71

6,1

7,6

-0,6

-2,9

532

0,2

* Metóda výpočtu HDP podľa parity kúpnej sily bola prispôsobená od obdobia správ z minulého roka. Údaje preto nie sú porovnateľné.

** Medzinár. org. Práce, Definícia % aktívneho obyv.

*** Zdroj: Správa o transformácii – EBOR (1 EUR = 1,066 USD)