Slovensko má za sebou úspešný týždeň. Správy o zlepšení ratingového výhľadu renomovanými agentúrami striedali správy o (vôbec prvom) označení slovenskej ekonomiky za trhovú v očakávanom hodnotení Európskej komisie, záver týždňa potom priniesol správy o neúspechu referenda, teda o nevyhlásení obávaných predčasných parlamentných volieb. Zostaňme však pri zemi a všimnime si hlavne kritické tóny, ktoré sa objavili predovšetkým v správe EK a tiež v, inak pomerne priaznivo ladených, vyhláseniach ratingových agentúr. Reakcia Slovenska na tieto upozornenia a varovania bude totiž omnoho podstatnejšia ako viac sledovaná ako tohtotýždňové proklamácie predstaviteľov vlády a politických strán vyjadrujúce spokojnosť s dosiahnutým hodnotením. Aj na zvýšenie nášho ratingového hodnotenia zo špekulatívneho do investičného pásma, aj na pokročenie v integrácii do Európskej únie, budú totiž podstatné skutočne zrealizované reformy, nie papierové koncepcie.

Medzinárodná ratingová agentúra Moody’s Investors Service v utorok oznámila zvýšenie ratingového výhľadu Slovenska na úroveň „pozitívny“ z úrovne „stabilný“. Zmena vyhliadok sa týka ratingu devízových záväzkov Slovenska Ba1 a ratingu pre devízové bankové depozitá Ba2, ako aj ratingu dlhopisov vlády, Národnej banky Slovenska a bondov garantovaných SR v cudzej mene na úrovni Ba1. Agentúra Moody’s bude pozorne monitorovať napredovanie Slovenska v oblasti realizácie programov štrukturálnych reforiem, a taktiež zameria svoju pozornosť na mikroekonomickú reštrukturalizáciu a konkurencieschopnosť externého sektora. „Súdržnosť vládnej koalície bude dôležitým faktorom pre zachovanie reštriktívnej fiškálnej politiky a správne riešenie eventuálnych problémov,“ dodala ratingová agentúra.

Zlepšenie ratingového výhľadu analytici vo všeobecnosti očakávali, naďalej sú však skeptickí, čo sa týka skorého zvýšenia samotného ratingového hodnotenia zo súčasného špekulatívneho pásma do investičného. Upozornili pritom najmä na určitú politickú nestabilitu v rámci vládnej koalície. Dôvodom pre zlepšenie výhľadu boli predovšetkým zlepšenia v makroekonomickej oblasti.

Slovenská koruna reagovala na túto správu posilnením a treba povedať, že to bol len prvý z niekoľkých minulotýždňových impulzov na jej podporu.

Na menu mala podporný vplyv tiež správa Európskej komisie, ktorá bola zverejnená v stredu. Komisia ocenila pokrok, ktorý sa Slovensku podarilo dosiahnuť v konsolidácii demokratického systému, vo fungovaní trhovej ekonomiky alebo prijímaní nevyhnutnej legislatívy. V mnohých oblastiach však tento pokrok označila za nedostatočný. Komisia zdôraznila, že došlo k istej strate rýchlosti reformného procesu, sčasti aj kvôli nezhodám vo vnútri vládnej koalície. Za problémové označila tiež oblasti nezávislosti súdnictva, korupciu, organizovaný zločin či určité okruhy problematiky národnostných menšín. SR však v správe po prvýkrát dostala od Európskej komisie označenie fungujúca trhová ekonomika, ktorá by mala v strednodobom termíne byť schopná čeliť konkurenčným tlakom na trhoch EÚ. Komisia však pripomína, že aby sa tak stalo, musia byť plne implementované v súčasnosti prebiehajúce štrukturálne reformy a dokonca musia byť doplnené o ďalšie nové.

„Slovenská vláda musí dokončiť privatizáciu v sektore bánk a energetiky a dostať pod kontrolu verejné financie,“ konštatuje tiež hodnotiaca správa.

V súvislosti so zverejnenou správou vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš v stredu okrem iného skonštatoval, že za najlepšiu cestu, ako dostať verejné financie pod kontrolu, považuje najmä reformu výdavkovej časti verejných financií. Upozornil tiež na potrebu urýchliť privatizáciu energetických spoločností.

Krok Moody´s nasledovala podľa očakávaní vo štvrtok aj ďalšia svetová ratingová agentúra Standard & Poor’s, ktorá rovnako zvýšila ratingový výhľad Slovenska z hodnotenia „stabilný“ na „pozitívny“. Agentúra zároveň potvrdila hodnotenie Slovenskej republiky, ktoré je „BBB+“ pre dlhodobé úvery v domácej mene, „A-2“ pre krátkodobé úvery v domácej mene, „BB+“ pre dlhodobé úvery v zahraničnej mene a „B“ pre krátkodobé úvery v cudzích menách.

Pozitívna revízia ratingového výhľadu odzrkadľuje prebiehajúci pokrok vlády v oblasti reštrukturalizácie podnikového a finančného sektora, ako aj pokračujúcu a perspektívnu realizáciu reštriktívnej fiškálnej politiky. Na zvyšovanie ratingov SR majú však naďalej brzdiaci vplyv viaceré faktory, konštatovala agentúra. Jedným z nich je nedostatočná reforma verejného sektora, zahŕňajúca privatizáciu podnikov verejnoprospešných služieb a infraštruktúrnych podnikov. Je potrebné, aby Slovensko väčšmi napredovalo v oblasti implementácie a legislatívnej úpravy dôchodkovej a zdravotníckej reformy. Standard&Poor´s tiež upozornil na riziká fiškálneho hospodárenia a zámerov na budúci rok.

Očakávane sa skončilo aj na sobotu stanovené referendum o predčasných voľbách, ktorého sa podľa oficiálnych výsledkov zúčastnilo 20,03 percenta voličov, z nich za hlasovalo 92,74 percenta a proti 4,8 percenta. Oznámila to v nedeľu Ústredná komisia pre referendum. Všeľudové hlasovanie je tak podľa zákona neplatné, pretože sa na ňom nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Analytici v reakcii na tieto výsledky upozornili, že bude potrebné opäť rozbehnúť v ostatných mesiacoch zbrzdené reformy (na čo upozornila aj správa EK), výraznejší vplyv na ďalšie posilňovanie meny však už neočakávali.

Z ďalších správ zaujala tiež informácia z úvodu týždňa, podľa ktorej prišlo po dlhých mesiacoch konečne k postupu v dlhodobom spore medzi Slovenskými elektrárňami, a.s. (SE) a Vodohospodárskou výstavbou Bratislava, š.p. (VVB) o delení tržieb z predaja elektrickej energie vyrobenej vo vodnej elektrárni Gabčíkovo. Podľa týchto informácií zmluva o ich rozdeľovaní pripravená na podpis. Nedoriešené ostávajú majetkovo-prevádzkové záležitosti súvisiace s ukončením činnosti Združenia Dunaj, ktorého členom je okrem spomínaných firiem aj odštepný závod Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. – Povodie Dunaja.

Nové informácie priniesol tento týždeň aj v oblasti bánk. Podľa utorkového vyjadrenia ministerstva financií do 31. októbra, ktorý bol konečným termínom na možné prejavenie predbežného záujmu o privatizáciu majoritného podielu v Investičnej a rozvojovej banke, a.s. (IRB), prejavili o túto bankovú inštitúciu záujem dve renomované finančné inštitúcie s vysokou kredibilitou na finančnom trhu. Ich mená však, už tradične, neuviedlo. Medzi záujemcami však už údajne nefiguruje doteraz uvádzaný záujemca, ktorým mala byť finančná skupina iRegent Group so sídlom v Hongkongu. Nový záujemca o IRB sa zrejme našiel až v poslednej chvíli, keďže ešte 30. októbra ministerka Schmögnerová hovorila iba o jednom kandidátovi, ktorý prejavil predbežný záujem o túto banku.