Októbrové výsledky o vývoji inflácie splnili očakávania ekonomických analytikov, podľa ktorých zverejnené čísla len potvrdzujú doterajší pozitívny trend tohto ekonomického ukazovateľa na Slovensku. Analytici sa zhodli v názore, že vývoj jadrovej aj celkovej spotrebiteľskej inflácie je priaznivý aj z pohľadu tohtoročných cieľov Národnej banky Slovenska (NBS), keďže obe hodnoty sa pohybujú na dolnej hranici cieleného pásma. V prípade jadrovej inflácie sa celoročný cieľ NBS pohybuje v intervale 4,7 až 5,8 %, pri celkovej inflácii centrálna banka predpokladá jej koncoročnú úroveň v rozmedzí 8,8 až 9,9 %.

Medzimesačný rast cenovej hladiny podľa analytikov ovplyvnili predovšetkým drahšie potraviny a nealkoholické nápoje, ktorých ceny zaznamenali v medzimesačnom porovnaní až 1-percentný rast. Naopak pozitívne na vývoj inflácie vplýval vývoj cien pohonných hmôt, ktoré vykázali 0,4-percentný medzimesačný pokles. Ako pre SITA uviedol Tomáš Kmeť, analytik Slovenskej sporiteľne, v tomto poklese sa odzrkadlilo zníženie cien, ktoré Slovnaft zrealizoval na konci septembra. „Keďže štatistický úrad počíta infláciu za daný mesiac z jeho prvých dvadsiatich dní, výrazné zvýšenie cien benzínu, ktoré nastalo v druhej polovici októbra, sa plne prejaví až v novembrových číslach,“ uviedol analytik.

Pod rast cien potravín sa podpísalo najmä zvýšenie cien mäsa, ktorého váha na spotrebiteľskom koši je viac ako 8 %. Podľa Pavla Ondrisku zo Slávie Capital je nárast cenového indexu potravín sezónnym prvkom, i keď tohtoročné hodnoty sú aj napriek nástupu maloobchodných reťazcov vyššie ako pred rokom. „Zatiaľ nevyostrená konkurencia ich pravdepodobne zatiaľ nenúti prijať agresívnejšiu cenovú politiku,“ skonštatoval analytik.

Ako uviedol Róbert Prega, makroanalytik Tatra banky, vzhľadom na medzimesačný rast regulovaných cien iba o 0,1 %, jadrová inflácia na medzimesačnej báze predstihla druhýkrát po sebe rast spotrebiteľských cien, keď vzrástla o 0,5 %. „Keďže predpokladáme, že aj v posledných dvoch mesiacoch tohto roka sa bude výška jadrovej aj celkovej inflácie pohybovať na dolnej hranici cieľových hodnôt centrálnej banky, stále existuje priestor pre zníženie kľúčových úrokových sadzieb NBS o 0,25 % ešte do konca tohto roka,“ povedal R. Prega. Výraznejšie inflačné tlaky do konca roka neočakáva ani analytik Slovenskej sporiteľne, podľa ktorého by nemal mať rast cien potravín a pohonných hmôt na koncoročnú infláciu významný dopad. „Decembrovú infláciu očakávame na úrovni 8,6 %, čo je pod spodnou hranicou inflačného pásma NBS,“ povedal T. Kmeť.

Podľa Jána Tótha, analytika ING Barings, je pri úvahách o ďalšom vývoji inflácii potrebné okrem rastu cien komodít zohľadniť tiež predpovede týkajúce sa veľkosti domáceho dopytu. Z tohto pohľadu sa podľa analytika nemusí centrálna banka obávať, pretože inflačné sily vyvolané zvýšeným dopytom sa v našej ekonomike do konca roka neočakávajú.

Podľa údajov, ktoré v piatok zverejnil Štatistický úrad SR sa rast spotrebiteľských cien v októbri stlmil, keď ceny oproti septembru vzrástli v úhrne o 0,4 %, zatiaľ čo v predchádzajúcom mesiaci zaznamenali 0,6-percentný rast. Rovnako o dve desatiny percentuálneho bodu na úroveň 0,5 % poklesla v októbri medzimesačná hodnota jadrovej inflácie, ktorá sleduje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Medziročná inflácia bola v októbri 8,5-percentná, čo je rovnako pokles oproti septembru, kedy v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vzrástli spotrebiteľské ceny v úhrne o 8,7 %.