Tento týždeň priniesol spektrum rôznym správ z makro i mikroekonomiky. V piatok boli zverejnené výsledky trištvreročného salda zahraničného obchodu, ktoré je napriek výraznému rastu cien nerastných surovín o vyše 15 mld. Sk nižšie, ako tomu bolo v rovnakom období pred rokom. Cez týždeň sa pozornosť upriamovala na rokovania ohľadom možnosti budovania nového výrobného závodu BMW na Slovensku a na kroky, ktoré sa v tomto smere realizujú. Od tohto týždňa sa museli motoristi zmieriť s cenami autobenzínov, aké na našom trhu ešte neboli a záver týždňa bol bohatý na správy o Slovenskom plynárenskom priemysle – o jeho hospodárení, perspektívach a privatizácii.

Saldo septembrového zahraničného obchodu bolo pasívne vo výške 1,4 mld. Sk, keď sa v tomto mesiaci zo Slovenska vyviezol tovar v hodnote 48,9 mld. Sk a hodnota dovezeného tovaru dosiahla 50,3 mld. Sk. V porovnaní so septembrom 1999 vzrástol objem vývozu o 32,1 % a dovozu o 26,9 %. Celkové saldo zahraničného obchodu za január až september tak vykázalo pasívum 17 mld. Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1999 sa znížilo o 15,5 mld. Sk (o 47,7 %).

Ministerstvo financií už má pripravenú konečnú podobu emisie reštrukturalizačných dlhopisov, jej zverejnenie je otázkou krátkeho času. Ako informovala ministerka financií Brigita Schmögnerová, pôjde o dlhopisy so splatnosťou 5, 7 a 10 rokov, úročené fixne a floatingom. U floatingu bude základom 6-mesačná sadzba BRIBOR. Kedy a v akom rozsahu sa budú obchodovať, je už na rozhodovaní samotných investorov.

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) už dala prvý návrh na získanie podielu vo Všeobecnej úverovej banke (VÚB). Agentúre SITA to potvrdil Ben Atkins z tlačového oddelenia londýnskeho centra EBOR. „Momentálne čakáme na odpoveď,“ dodal Atkins, ktorý odmietol špecifikovať výšku ponuky. Podľa doteraz zverejnených informácií ministerstvom financií by mala zrejme táto banka získať 10-percentný podiel vo VÚB, pričom ministerstvo, resp. privatizačný poradca rokuje tiež o nadobudnutí pravdepodobne rovnakého podielu s International Finance Corporation (IFC), členom skupiny Svetovej banky.

Platobná bilancia Slovenska skončila na konci júla s prebytkom 31,167 mld. Sk. Bežný účet platobnej bilancie skončil schodkom vo výške 6,6 mld. Sk, predovšetkým v dôsledku pasívneho salda obchodnej bilancie vo výške 11,2 mld. Sk. Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie za rovnaké obdobie skončil podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska s prebytkom 26,5 mld. Sk.

Peňažná zásoba M2 meraná vo fixnom devízovom kurze k 1. januáru 1993 vzrástla v septembri medzimesačne o 1,3 mld. Sk a dosiahla 563,3 mld. Sk. Jej medziročný rast ku koncu septembra predstavoval 17,4 %. Septembrový údaj naznačuje zrýchľovanie rastu M2, keď v auguste menový agregát zaznamenal medziročný nárast o 16,9 %.

Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová navrhla presun zodpovednosti za transformáciu a privatizáciu majetku na Fond národného majetku SR (FNM). Malo by sa tak stať v prípade, že nebudú posilnené právomoci ministerstva privatizácie. O tomto probléme rokovala ministerka aj s premiérom Mikulášom Dzurindom a otvorila ho aj na rokovaní vlády minulý týždeň.

Prezídium FNM v pondelok schválilo návrh na použitie majetku FNM v roku 2001. Príjmy a výdavky fondu v budúcom roku boli schválené vo výške 61 mld. Sk (vrátane výplaty dlhopisov FNM). Z toho by mali byť v súlade s rozhodnutím vlády podľa zákona o veľkej privatizácii použité prostriedky vo výške 31,5 mld. Sk. Ide o prostriedky vyčlenené na plnenie štátnych záruk za bankové úvery, financovanie splácania štátneho dlhu, doplnenie zdrojov v systéme financovania zdravotníctva, úhradu časti záväzkov Štátneho fondu cestného hospodárstva, podporu rozvojových programov, splnenie záruk za úvery obchodných spoločností s trvalou majetkovou účasťou fondu aspoň 34 %, posilnenie zdrojov bánk a sporiteľní na poskytovanie úverov a na plnenie záväzkov podnikov určených na privatizáciu.

FNM pokračuje v privatizácii zostávajúcich podielov zo svojho portfólia. Fond vyhlásil výberové konania na predaj svojich podielov v 6 akciových spoločnostiach v celkovom počte 64 719 akcií s nominálnou hodnotou 1000 Sk.

Najschodnejším riešením problému akcií Slovnaftu v portfóliu FNM je podľa ministerky privatizácie Márie Machovej ich predaj. Následne by mala dcérska spoločnosť fondu – Dlhopis, o.c.p. nakúpiť od Transpetrolu akcie VSŽ.

Slovensko predloží nemeckej spoločnosti BMW ponuky na umiestnenie nového výrobného závodu do 17. novembra. V utorok sa o tom v Mníchove v sídle spoločnosti BMW dohodli zástupcovia SR pod vedením veľvyslanca Slovenska v Spolkovej republike Nemecko (SRN) Jána Foltína s predstaviteľmi nemeckej automobilky. SR odovzdá BMW jednu komplexnú ponuku obsahujúcu informácie o jednotlivých regiónoch zastrešené ponukou slovenskej vlády o daňových a ďalších zvýhodneniach v prípade realizácie investície.

Slovnaft, a.s., Bratislava opäť zvýšil od utorka 24. októbra ceny pohonných hmôt vo vlastnej sieti čerpacích staníc, pričom ceny autobenzínov sa dostali na svoje najvyššie úrovne. Okrem benzínu Super 95 UNI, ktorého cena vzrástla o 1 Sk, sa ceny ostatných autobenzínov zvýšili o 0,90 Sk. Cena motorovej nafty posilnila o 0,40 Sk.

Nárast spotrebnej dane z uhľovodíkových palív za posledné roky bol podľa predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) Jaroslava Volfa enormný. „Zaťažil však peňaženku spotrebiteľov a profitoval z neho iba štát, nie výrobcovia ani distribútori,“ povedal. Daň sa podľa neho podieľa na celkovej cene vyše 50 percentami, pričom väčšina ide do štátnej pokladnice, a výrobcovia získavajú len približne 35 %. Podľa Volfa sa na vývoji spotreby motorovej nafty, ktorá medziročne klesla o 15 %, podieľa aj fakt, že prepravcovia pri tranzite cez slovenské územie načerpajú pohonné hmoty radšej inde. SDSS preto navrhuje zníženie spotrebnej dane z nafty o 2 Sk za liter, čím by dosiahla 10,26 Sk na liter. Ako uviedol predseda SDSS, toto opatrenie by mohlo byť aj iba dočasné, kým neklesne cena ropy.

Vláda v stredu schválila nový postup reformy štátnych fondov a rozdelila ju na dve etapy. Zároveň potvrdila tendenciu začleňovania zdrojov štátnych fondov do štátneho rozpočtu. Zmenila tak pôvodný zámer zrušiť všetky štátne fondy, okrem Štátneho fondu likvidácie jadrovo-energetických zariadení (ŠFLJEZ), najneskôr k 1. januáru 2002. Podľa v stredu schváleného postupu budú všetky štátne fondy, s výnimkou Štátneho fondu rozvoja bývania, Štátneho fondu životného prostredia a Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva a ŠFLJEZ, zrušené k 1. júlu 2001.

Vláda SR na svojom zasadnutí v stredu odsúhlasila navrhované personálne obsadenie Úradu pre finančný trh, ktorý začne pôsobiť od začiatku novembra. Predsedom úradu sa stal Jozef Makúch a podpredsedom Július Tomka. Ďalšími členmi sú Slavomír Šťastný a Michal Horváth. Ako povedala ministerka financií SR Brigita Schmögnerová, piate miesto zostalo zatiaľ neobsadené.

Národná rada SR vo štvrtok ratifikovala návrh na prístup SR k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Slovensko po niekoľkoročnom úsilí podpísalo prístup k Dohovoru o OECD 28. septembra tohto roku. Aby sa Slovensko stalo 30. riadnym členom tohto „klubu bohatých“, musí dokumenty ešte ratifikovať prezident Rudolf Schuster a následne budú uložené v depozitári francúzskej vlády. Celý tento proces by sa mal ukončiť v decembri tohto roka.

Návrh noviel zákona o Národnej banke Slovenska a zákona o bankách schválila Banková rada Národnej banky Slovenska (NBS) na svojom piatkovom zasadaní. Novela zákona o NBS, ktorú pripravila emisná banka v spolupráci s Ministerstvom financií SR, zohľadňuje požiadavky Európskej únie na postavenie centrálnych bánk. Banková rada schválila aj predčasné splatenie istiny pôžičky Systemic Tranformation Facility (STF) vo výške 75 075 000 SDR, čo je približne 4,9 mld. Sk.

Ministerstvo hospodárstva SR (MH) k polroku spravovalo 29 štátnych podnikov v likvidácii s účtovnou hodnotou majetku pri vstupe do likvidácie vo výške 3,802 mld. Sk. Z celkového počtu bolo 12 obchodných podnikov s pôvodnou hodnotou 975 mil. Sk a 17 priemyselných organizácií s hodnotou 2,735 mld. Sk. Pri 6 z likvidovaných spoločností bol podaný návrh na konkurz, ale súdy o ňom doposiaľ nerozhodli.

Štátny fond cestného hospodárstva (ŠFCH) dostal v stredu 18. októbra na svoj účet 1,68 mld. Sk z päťročnej pôžičky od Commerzbank vo výške 40 mil. EUR. Fond tak vyčerpal svoj úverový rámec pre tento rok.

Rada Štátneho fondu trhovej regulácie (ŠFTR) schválila predchádzajúci týždeň na svojom zasadnutí zmenu trhového systému pri surovom kravskom mlieku, pričom sa mení doteraz pevná cena mlieka na minimálnu, ako je to aj pri ostatných komoditách. Minimálnu cenu mlieka schválila rada na úrovni 8,70 Sk za liter mlieka s účinnosťou od roku 2001. Kvóta na budúci rok predstavuje 930 mil. litrov, čo je o 30 mil. litrov viac ako v tomto roku.

Termín predaja 49 % Slovenského plynárenského priemyslu, š.p. (SPP) do konca budúceho roka je reálny a jeho splnenie by malo byť bezproblémové. V piatok to na medzinárodnej konferencii o možnostiach vstupu zahraničných investorov do slovenskej energetiky, ktorú organizovala nadácia F. A. Hayeka, povedal prezident prezídia Fondu národného majetku SR Jozef Kojda. „V prvej fáze bude privatizovaný len minoritný balík, očakávam však, že v neskorších obdobiach budú na predaj ďalšie akcie až do výšky 67 % základného imania,“ konštatoval. Nemecká firma Wintershall Gas má záujem zúčastniť sa privatizácie SPP. Na medzinárodnej konferencii o možnostiach vstupu zahraničných investícií do SR to potvrdil predstaviteľ spoločnosti Eike Müller-Elschner.

Slovenský plynárenský priemysel, š.p. (SPP) dosiahol počas prvých troch štvrťrokov zisk 8,163 mld. Sk, v porovnaní s porovnateľným obdobím minulého roka to predstavuje pokles o 4,373 mld. Sk, resp. o 34,9 %. Výroba podniku vzrástla oproti minulému roku o viac ako 10 mld. Sk na 44,5 mld. Sk, výrobná spotreba stúpla o 13,195 mld. Sk na 30,948 mld. Sk. Pri zachovaní súčasných cien zemného plynu pre odberateľov a súčasného daňového zaťaženia v podobe dodatočných odvodov zo zisku do štátneho rozpočtu sa SPP dostane podľa riaditeľa divízie ekonomiky, obchodu a správy SPP Rastislava Jamricha v priebehu troch rokov do rovnakej situácie, v akej sú dnes Slovenské elektrárne. V tomto roku skončí hospodárenie plynární s viac ako polmiliardovým deficitom v toku hotovosti, ktorý sa na budúci rok niekoľkonásobne prehĺbi. V záujme získania zdrojov bude musieť SPP vstúpiť na zahraničné finančné trhy.

V spoločnom slovensko-americkom podniku VSŽ U.S. Steel plánujú zvýšiť ročnú výrobnú kapacitu hladených a valcovaných plechov zo súčasných 350 000 ton na 420 000 ton. Rast kapacity si vyžiada rekonštrukciu dvojstolicového tandemu, zameranú na modernizáciu strojného zariadenia, elektrických častí a merania a riadenia tandemu. Šesť týždňov trvajúca akcia si vyžiada náklady vo výške 22 mil. USD.

Slovenské elektrárne, a.s. avizovali v tomto roku zníženie odberu domáceho hnedého uhlia o 400 tisíc ton v porovnaní s uzavretou zmluvou, prepad v budúcom roku by mal byť ešte výraznejší. „Signalizovaný odber uhlia v rokoch 2000 a 2001 by spôsobil prepustenie 1 500 baníkov, alebo uzatvorenie jednej bane,“ povedal pre agentúru SITA predseda odborového zväzu Hornonitrianskych baní Prievidza, a.s. Jaroslav Škrobák. Takéto riešenie hrozí podľa neho útlmom alebo úplným zánikom baníctva na Hornej Nitre, čo by spôsobilo veľmi silné sociálne napätie a spoločenský pohyb.

ČSOB stavebná sporiteľňa získala v utorok od Národnej banky Slovenska (NBS) povolenie pôsobiť ako banka. Doterajšiemu riaditeľovi projektu ČSOB stavebnej sporiteľne Pavlovi Strnadovi ju odovzdal Tibor Kašiak, vrchný riaditeľ úseku bankového dohľadu NBS. Podľa slov P. Strnada je záujmom stavebnej sporiteľne začať činnosť na konci novembra. Vstup ČSOB stavebnej sporiteľne na slovenský trh stavebného sporenia bude mať podľa jeho slov pozitívny dopad na konkurenčné prostredie a prinesie výhody najmä pre klientov, pretože rozšíri možnosť ich výberu.