Štátnemu dozoru budú podľa doplnenia zákona o kolektívnom investovaní podliehať od novembra aj osoby, ktoré bez povolenia vykonávajú činnosť, na ktorú je oprávnená len správcovská spoločnosť alebo depozitár. Súčasné znenie zákona to štátu neumožňovalo, dozor bol vykonávaný len nad subjektmi, ktoré pre svoju činnosť potrebovali licenciu. Pre agentúru SITA to povedal výkonný riaditeľ Asociácie správcovských spoločností (ASS) Roman Scherhaufer.

Kontrolnú funkciu nad správcovskými spoločnosťami preberie od novembra Úrad pre finančný trh. Zloženie jeho vedenia bude vláda prerokúvať v stredu. Podľa návrhu ministerky financií Brigity Schmögnerovej by sa predsedom úradu mal stať riaditeľ Inštitútu finančných a menových štúdií Národnej banky Slovenska Jozef Makúch. Podpredsedom by mal byť prodekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Július Tomka. Podľa Scherhaufera je to prekvapujúce, pretože v odborných kruhoch sa očakáva, že jeden z týchto postov by mala obsadiť osoba, ktorá má skúsenosti z fungovania kapitálového trhu komplexne, nielen napríklad z oblasti poisťovníctva.

„Úrad pre finančný trh totiž reguluje okrem poisťovníctva a fondového priemyslu aj činnosť búrz a obchodníkov s cennými papiermi, pričom v budúcnosti bude nutné sledovať a kontrolovať aj zložité toky kapitálu na trhu medzi jednotlivými účastníkmi trhu,“ povedal. V budúcnosti by sa k tomu mal pripojiť aj bankový dohľad a dohľad nad nebankovými subjektmi. Jeden z ďalších navrhovaných členov úradu, ktorými sú generálny riaditeľ sekcie finančného trhu Michal Horváth a riaditeľ odboru dozoru ministerstva nad kapitálovým trhom Slavomír Šťastný, by bol preto podľa ASS vhodnejší kandidát na post podpredsedu. Piate miesto zostáva v tejto chvíli neobsadené.

Podľa doplnenia zákona o kolektívnom investovaní za odborne spôsobilú osobu pri žiadosti o povolenie na vznik správcovskej spoločnosti bude považovaný ten, kto má skončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej tri roky vykonávania odbornej činnosti v oblasti finančného trhu. Zároveň musí preukázať odbornú spôsobilosť zložením odbornej skúšky. Súčasné zákonné podmienky stanovovali okrem iného podmienku vykonávania riadiacej činnosti v oblasti kolektívneho investovania najmenej tri roky. Podľa R. Scherhaufera bolo však vzhľadom na históriu kolektívneho investovania na Slovensku danú podmienku ťažké splniť.

„Predpokladám, že v budúcom roku bude zákon o kolektívnom investovaní novelizovaný,“ povedal. „Bude musieť vyriešiť niektoré technické problémy, ktoré sa ukázali v praxi zle riešené,“ dodal. Ide napríklad o úpravu činnosti depozitára alebo stanovenie informačnej povinnosti obchodníkom s cennými papiermi a bankám, ktoré predávajú podielové listy fondov, ktorých správcovia nemajú organizačnú zložku na Slovensku. „V súčasnosti takáto povinnosť neexistuje, a tak je pre ASS ťažké odhadovať objem zdrojov, ktoré sa občania rozhodli vložiť do produktov kolektívneho investovania,“ skonštatoval Scherhaufer.

Na Slovensku momentálne pôsobí 5 správcovských spoločností, ktoré sú združené v ASS. Pridruženými členmi sú ďalšie tri spoločnosti distribuujúce zahraničné fondy. Podľa evidencie ASS je v podielových fondoch majetok v hodnote približne 5,5 mld. Sk, z toho asi 4 mld. Sk v otvorených podielových fondoch a približne 1,5 mld. Sk v uzavretých podielových fondoch. Zo sumy otvorených podielových fondov asi takmer 3,8 mld. Sk tvorí majetok domácich fondov, zvyšných 200 mil. Sk bolo investovaných do 6 zahraničných fondov. Podľa Scherhaufera by objem majetku fondov mal do konca roka vzrásť na 6 mld. Sk a v priebehu dvoch až troch rokov až na 30 mld. Sk. „Očakávam, že v budúcom roku na trh pribudnú ďalšie správcovské spoločnosti a podielové fondy, ktoré vytvoria banky ako alternatívu k termínovaným vkladom,“ uviedol. Ako dodal, počas dvoch rokov by počet správcovských spoločností mohol stúpnuť na desať.