Príjmy z privatizácie by sa v nasledujúcom roku mali použiť výlučne na umorovanie dlhov vlády, pričom by sa mala dokončiť privatizácia podnikateľského a bankového sektora. Hospodárenie všetkých zložiek verejnej správy by malo byť pod kontrolou Ministerstva financií SR, zároveň by sa mala urýchliť reforma zdravotného a dôchodkového systému a sociálnej pomoci. O týchto odporúčaniach Medzinárodného menového fondu (MMF) informovala ministerka financií SR Brigita Schmögnerová.

Hlavné riziko, na ktoré poukázala misia MMF, vyplýva z použitia prostriedkov z privatizačných zdrojov. Podľa MMF sa mali tieto zdroje čiastočne použiť namiesto splácania vládnych záväzkov aj na rozvojové projekty. Podľa ich názoru súčasné riešenie oslabuje fiškálnu pozíciu vlády. Plnenie rozpočtu verenej správy je podľa nich v súlade s vládnym plánom, pričom cieľ deficitu verejnej správy na úrovni 3 % z hrubého domáceho produktu (HDP) by mal byť dosiahnuteľný. Podľa názoru misie MMF Slovensko dosiahne do konca roka reálny rast HDP 1,8 %, čo je menej ako vládny odhad. Ako B. Schmögnerová dodala, v nasledujúcom roku očakávajú rast HDP až na úrovni 3,5 %. Vláda pre tento rok predpokladala rast HDP vo výške 2,5 %, na budúci rok by mal ekonomický rast dosiahnuť podľa jej očakávaní 3,2 %.

Misia MMF ďalej upozornila na to, aby sa zásadne nemenila fiškálna pozícia v nasledujúcom roku, pričom odporúča niektoré opatrenia na zlepšenia fiškálneho manažmentu. Najzávažnejším je vytvorenie strednodobej stratégie na zistenie neefektívnosti zdravotného systému. Predstavitelia MMF odporúčajú, aby sa staré dlhy poisťovní riešili iba vtedy, ak sa reformná stratégia bude implementovať. Ďalej je potrebné, aby sa zvyšovanie dôchodkov vykonávalo v súlade so zvyšovaním príspevkov. Rovnako upozornili aj na revíziu systému sociálnych dávok a jeho zefektívnenie. Opatrenia sa dotýkajú aj zlepšenia výberu daní, čo zahrňuje posilnenie daňovej správy, rozšírenie príjmov by malo byť opreté o zvyšovania daňovej základne.

Podľa záverov MMF, makroekonomickú situáciu Slovenska v tomto roku charakterizuje pokračujúci rast exportu, minimálny rozvoj domáceho dopytu a nízka inflácia. Nízky domáci dopyt spôsobil nízky rast súkromnej spotreby a spotreby vlády, rovnako ako pokles investícií. Podľa nich je dôležité aby deficit verejnej správy bol menší ako 3 % HDP, tohtoročné zvýšenie na 3,5% HDP však nehodnotí kriticky. „Misia berie na vedomie, že budúcoročný deficit verejných financií je stanovený na 4% a upozorňuje na riziká, kedy by mohol preskočiť túto hranicu,“ povedala ministerka, podľa ktorej ide hlavne o obavy zo zvýšených transferov do nereformovaných štátnych podnikov a do zdravotných a penzijných fondov.