Najväčší rozvoj dosiahli po zmenách v roku 1989 tie krajiny strednej a východnej Európy, ktoré realizovali nevyhnutný rámec opatrení v oblasti legislatívy, finančného systému a privatizácie za účasti zahraničných investorov. Ako príklad možno uviesť Maďarsko a Poľsko. Po rozdelení Česka a Slovenska naopak v oboch krajinách prevláda skôr deklarovanie zmien než skutočná reštrukturalizácia. Cenou za váhanie sú tak pre ne vysoká nezamestnanosť a stagnácia ekonomiky. Na konferencii „Vplyv západných medzinárodných inštitúcií na spoločenskú transformáciu v krajinách strednej a východnej Európy“ to vo svojom prejave uviedol Andreas Woergoetter, vedúci ekonomickej sekcie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) .

Na konferencii dominoval názor, že každá tranzitívna ekonomika regiónu je v podstate osobitá, a preto uplatňovanie všeobecných makroekonomických princípov môže vyvolať v jednotlivých krajinách rozdielne dopady. Podľa Františka Šebeja, predsedu Parlamentného výboru Národnej rady SR pre európsku integráciu majú obyvatelia každého zo štátov uvedeného priestoru iné kultúrne tradície, tendenciu rešpektovať zákony, či samotnú organizáciu spoločnosti. „Vypuklým problémom sa javí hlavne korupcia, s ktorou sa potýkajú potenciálni zahraniční investori zrejme vo všetkých transformujúcich krajinách,“ podotkol F.Šebej.

Šéf parlamentného výboru pre integráciu označil fakt, že sa z bývalých nomenklatúrnych kádrov stala nová vrstva kapitalistov strednej a východnej Európy za pochopiteľný. „Po páde režimov totiž disponovali rozsiahlymi kontaktmi a informáciami, ktoré následne využili,“ skonštatoval. K rozvoju hospodárstva napríklad v Maďarsku prispeli podľa generálneho riaditeľa Inštitútu pre svetovú ekonomiku v Budapešti Andrasa Inotaia tiež početné styky maďarských a zahraničných riadiacich pracovníkov na úrovni podnikov.

A. Inotai okrem pozitívnych skúseností nášho južného suseda poukázal aj na škodlivosť akejkoľvek ideologizácie ekonomických procesov vrátane priamych štátnych zásahov do činnosti podnikov. Podľa neho mohla týmto spôsobom v podstate každá krajina pokročiť ďalej.