Mierny rast inflácie v septembri nie je podľa analytikov žiadnym prekvapením. Podľa slov analytika Tatra banky Róberta Pregu, na medzimesačnom raste spotrebiteľských cien sa asi 50 percentami podieľal rast cien potravín a asi 30 percentami rast cien pohonných hmôt. Ceny pohonných hmôt a mäsa sa podľa analytika ČSOB Ľudovíta Ódora na celkovom medzimesačnom náraste indexu spotrebiteľských cien podieľali približne 0,45 percentuálnymi bodmi. Potraviny majú na spotrebiteľskom koši takmer 30-percentnú váhu, pohonné látky z neho tvoria 2,7 %.

Ako dodal analytik Slávie Capital Pavol Ondriska, ceny pohonných hmôt pod vplyvom cien ropy a silného dolára boli práve v septembri najvyššie. „Obidve zložky, t.j. ceny potravín a pohonných hmôt sa následne prejavili aj v raste cien stravovania,“ skonštatoval. Rast cien potravín sa tak podľa jeho slov odzrkadlil aj v pomerne silnom raste medzimesačnej jadrovej inflácie o 0,7%, kým v predchádzajúcom polroku bola jej miera takmer nezmenená.

Aj keď rast cien potravín bol mierne vyšší ako v rovnakom období posledných rokov, podľa R. Pregu ide stále predovšetkým o sezónne zvýšenie cien, ktoré na medziročnej báze dosahuje priaznivých 4,1 %. Ľ. Ódor ďalej upozornil na to, že sezónny nárast cien potravín umocňoval najmä rast cien ceny mäsa, ktoré opätovne vyskočili o 4 % na medzimesačnej báze. „Potešiteľné je, že ich nárast bol menší ako v auguste,“ uviedol Ódor. Sezónnosť sa podľa neho okrem potravín prejavila aj v kategóriách vzdelanie a hotely a reštaurácie. O slabých inflačných tlakoch z dopytovej strany ekonomiky svedčí podľa jeho slov aj to, že miera nárastu bola v týchto kategóriách nižšia ako za predchádzajúce roky.

Pod vysoký rast cien v odbore doprava sa podľa Pregu podpísali rastúce ceny pohonných hmôt. „Pozitívnejší vývoj cien v tomto odbore sa dá očakávať v októbri,“ povedal. Optimistický pohľad na vývoj inflácie v nasledujúcich mesiacoch má aj P. Ondriska, ktorý očakáva jej relatívne stabilizovanú úroveň až mierny rast. „Netreba sa znepokojovať, pretože zo strany dopytu stále nehrozia žiadne výrazné tlaky,“ skonštatoval.

R. Prega očakáva, že do konca roka budú medzimesačné prírastky cien aj naďalej v priemere vyššie ako tomu bolo v posledných mesiacoch. „Na medziročnej báze by sa spotrebiteľská aj jadrová inflácia mala pohybovať okolo súčasnej úrovne,“ povedal. Vzhľadom na momentálnu úroveň jadrovej inflácie, ktorá sa nachádza v dolnej časti cieleného pásma Národnej banky Slovenska (4,7 % – 5,8 %) a stále nízky domáci dopyt očakávam, že centrálna banka do konca roka pristúpi ešte k jednému zníženiu úrokových sadzieb o 0,25 %,“ dodal analytik Tatra banky.

V októbri by mali podľa Ódora brzdiť infláciu najmä ceny pohonných hmôt. „Na druhej strane došlo k miernemu nárastu cien cigariet,“ skonštatoval. Jeho odhady inflácie ku koncu roka zostávajú na úrovni 7,8 – 8,8 %, priemerná ročná inflácia by mala byť v pásme 11,8 – 12,3 %. „Skutočné hodnoty pritom vidím bližšie k hornej hranici jednotlivých intervalov,“ dodal. Podľa Ondrisku koncoročná úroveň medziročnej miery inflácie dosiahne 8,9 %.

P. Ondriska sa ďalej vyjadril k vývoju miezd. Podľa neho je zaujímavé, že práve sektory niektorých služieb (veľkoobchod, maloobchod a vybrané trhové služby) pod tlakom nízkeho dopytu spotrebiteľov zaznamenávajú záporný rast dokonca nielen reálnych, ale aj nominálnych miezd v bežných cenách. Na druhej strane v stavebníctve, ktoré je odvetvím s jedným s najvyšších poklesov produkcie ako aj stavu zamestnanosti v predchádzajúcich mesiacoch, mzdy stále rástli a rastú. Vývoj miezd, maloobchodných tržieb ako aj stavebnej produkcie podľa Ódora svedčia o tom, že domáci dopyt svoje dno má už za sebou.

Jadrová inflácia zaznamenala v septembri 0,7-percentný nárast, medziročne dosiahla 4,9 %. Spotrebiteľské ceny sa v septembri medzimesačne zvýšili v úhrne o 0,6 %, v porovnaní so septembrom 1999 vzrástli o 8,7 %.