Hlavnou témou uplynulého týždňa bol budúcoročný štátny rozpočet, o ktorom na svojej stredajšej schôdzi rokovala vláda SR. Definitívne rozhodnutie z úst ministrov však odznenie pravdepodobne v pondelok, kedy je hneď na ráno naplánované ďalšie vládne zasadnutie.

Celkový schodok štátneho rozpočtu na budúci rok by mal dosiahnuť takmer 35,289 mld. Sk pri príjmoch 179,286 mld. Sk a výdavkoch 214,575 mld. Sk. Na vytvorenom HDP by sa tak mal budúcoročný schodok podieľať 3,68 %. Celý okruh verejných financií by mal budúci rok ukončiť s deficitom 35,942 mld. Sk, čo by znamenalo 3,74-percentný podiel na HDP. Vyplýva to z návrhu Zákona o štátnom rozpočte na rok 2001.

Predpokladaný schodok verejných financií by sa však mohol zvýšiť o ďalších 2,9 mld. Sk v prípade realizácie reformy a rozvojových programov z privatizácie. Za takýchto okolností by sa na vyprodukovanom HDP podieľal schodok všeobecnej vlády podieľa viac ako 4 %. Na takmer 5-percentný podiel na HDP by sa mohol schodok vyšplhať pri uplatnení osobitných prípadov, pri ktorých sa môže deficit navýšiť celkovo o 8,9 mld. Sk. Tieto prípady zahŕňajú financovanie výstavby diaľnic v objeme 8,7 mld. Sk a úveru od Svetovej banky a Rozvojovej banky Rady Európy spolu na úrovni 207,5 mil. Sk. Pri realizácii oboch možných vplyvov by celý verejný okruh na budúci rok skončil s deficitom až 47,757 mld. Sk.

Celková výška potrieb a zdrojov financovania splatného štátneho dlhu a štátneho rozpočtu v budúcom roku predstavuje približne 210 mld. Sk. Z toho objem potrieb a súčasne zdrojov financovania splatného štátneho dlhu by mal dosiahnuť 64,415 mld. Sk, potrieb a zdrojov financovania rozpočtu 145,588 mld. Sk.

Deficit štátneho rozpočtu ku koncu septembra vykázal výšku 7,821 mld. Sk. V porovnaní s 9,6-miliardovým schodkom ku koncu augusta tak štátny rozpočet zaznamenal zníženie deficitu na úroveň 43,5 % celoročne plánovaného schodku centrálnej vlády, stanoveného na 18 mld. Sk. V rovnakom období minulého roku predstavoval rozpočtový schodok 12,4 mld. Sk.

Udalosťou týždňa boli aj prevody akcií VSŽ. Už koncom minulého týždňa kúpila spoločnosť USX Corporation 5,27 % akcií VSŽ, a.s. V utorok sa na Burze cenných papierov v Bratislave v priamych obchodoch štyrikrát previedlo 8,68 % akcií VSŽ pri cenách 187 Sk a 197 Sk. Predávajúcim väčšej časti 8,68-percentného balíka akcií VSŽ, ktorý nakoniec získala USX Corporation, bola londýnska Chase Nominees Limited. Spoločnosť, ktorá sa zaoberá správou cenných papierov pre investičné fondy a väčších vlastníkov cenných papierov, odpredala takmer všetky svoje akcie pri cene 197 Sk za kus a zo svojho 8,07-percentného balíka si ponechala len 0,16 % akcií VSŽ. Na burze sa však v ten istý deň v priamych obchodoch previedlo ešte niekoľko menších objemov akcií pri rovnakej cene a výsledný balík 1 422 471 akcií zmenil majiteľa celkovo 3-krát, dvakrát pri cene 197 Sk a raz po 187 Sk za akciu, čo je rovnaká cena, pri akej USX Corporation nakúpila 5,27 % akcií VSŽ minulý týždeň.

U.S. Steel považuje podľa svojho hovorcu Thomasa R. Ferralla nákup akcií VSŽ Košice za vynikajúcu investičnú možnosť a pokiaľ by sa naskytla ďalšia podobná možnosť na nákup akcií ako v posledných dňoch, americká firma by ju prehodnotila. Podľa Ferralla mala spoločnosť možnosť kúpiť akcie VSŽ, ktorú využila a realizovala niekoľko nákupov cenných papierov VSŽ. Spolu spoločnosť USX Corporation získala už 13,95 % akcií VSŽ.

Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR Mária Machová vo štvrtok vylúčila, že by niektorý zo štátnych subjektov predával akcie VSŽ . Šéfka rezortu privatizácie zároveň vylúčila predaj akcií zo strany štátom kontrolovaných subjektov až do pondelka, dokedy sa môže s akciami VSŽ obchodovať. Od pondelka 9. októbra budú prevody akcií VSŽ zablokované kvôli konaniu mimoriadneho valného zhromaždenia (MVZ) 12. októbra. Hlavným bodom programu MVZ bude odsúhlasenie vstupu americkej oceliarskej spoločnosti U.S. Steel do VSŽ. Svoj akcionársky podiel vo VSŽ nepredá do konania MVZ ani zamestnanecká spoločnosť Hutník, a.s.

Ďalšími dôležitými správami boli názory predstaviteľov Národnej banky Slovenska (NBS) na vývoj domácej meny, inflácie ako i novelu zákona o bankách. NBS je podľa svojho guvernéra Mariána Juska pripravená intervenovať v prospech slovenskej koruny, ak bude naďalej pokračovať jej oslabovanie voči jednotnej európskej mene. „Od začiatku tohto roka koruna oslabila voči euru o 3,3 %. V prípade ďalšieho poklesu je NBS pripravená intervenovať na medzibankovom devízovom trhu,“ uviedol Jusko. Objem zdrojov, ktorými NBS na konci septembra diskrétne intervenovala v prospech slovenskej koruny, predstavuje 45 mil. EUR.

Inflačný cieľ NBS rozpätí 8,8 – 9,9 % by mal byť podľa guvernéra centrálnej banky na konci roka dodržaný. V prípade, že sa bude priaznivo vyvíjať cena ropy a kurz európskej meny, je možné, že inflácia dosiahne hodnotu mierne pod týmto pásmom.

Kapitálová primeranosť bankového sektora dosiahla na konci prvého polroka 11,72 %, počas druhého štvrťroku tak stúpla o 1,26 bodu. Tento ukazovateľ pritom nezahŕňa Konsolidačnú banku, š.p.ú.

Nový zákon o bankách, ktorý by sa mal do polovice októbra dostať do vlády na medzirezortné pripomienkové konanie, posilňuje právomoci bankového dohľadu NBS. „Súčasťou nového zákona je aj ustanovenie tzv. Promt corrective action. Znamená to, že bankový dohľad bude mať povinnosť zasiahnuť v prípade neplnenia kritérií obozretného podnikania,“ vysvetlil M. Jusko. Doterajší zákon dával centrálnej banke len možnosť zakročiť voči banke nespĺňajúcej stanovené kritériá.

Podľa piatkových informácií Ministerstvo financií SR už dostalo návrhy privatizačných projektov majetkovej účasti štátu na podnikaní Investičnej a rozvojovej banky, a.s., Bratislava, Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava a Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava od príslušných bánk.

Slovenská konsolidačná agentúra, a.s., ktorá pracuje s postúpenými klasifikovanými pohľadávkami troch slovenských bánk, momentálne realizuje dva pilotné projekty zamerané na ich efektívne vyriešenie. V prvom z nich agentúra v spolupráci s tromi zainteresovanými bankami a poradenskými firmami vybrala z celkového portfólia postúpených pohľadávok reprezentatívnu vzorku. Jej analýza by mala poskytnúť prehľad o bonite a možnej výťažnosti pohľadávok, ktorú môže agentúra pri ich riešení očakávať. Podstata druhého projektu spočíva v identifikácii a úspešnom doriešení pohľadávok s nulovou, resp. zanedbateľnou výťažnosťou.

Témou týždňa bola aj energetika. Ministerstvo hospodárstva SR (MH) neuznáva drvivú väčšinu nákladov vyplývajúcich z ekonomických a sociálnych dopadov z odstavenia dvoch blokov jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach vyčíslených Slovenskými elektrárňami, a.s. (SE). Celkový finančný dopad predčasného odstavenia v porovnaní s odstavením v roku 2015 odhadujú SE na 47,758 mld. Sk. Z tejto sumy odporúča MH vláde v uznesení a upravenej dôvodovej správe k Návrhu postupu realizácie odstavenia V-1 vrátane riešenia sociálno-ekonomických dopadov odstavenia akceptovať iba 3,463 – 4,861 mld. Sk.

Ministerstvo financií SR, Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR a Fond národného majetku SR vyhlásili v piatok prostredníctvom inzerátu v denníku Financial Times tender na výber poradcu na transformáciu a predaj 49-percentného podielu štátu v Slovenskom plynárenskom priemysle, š.p. Záujem majú poradcovia prejavil do 13. októbra, pričom lehota na predloženie ponúk je do 14. novembra.

Po týždennej prestávke, kedy sa ceny pohonných hmôt nezmenili, znížil Slovnaft od utorka 3. októbra vo vlastnej sieti čerpacích staníc ceny autobenzínov a motorovej nafty. Ceny autobenzínov s oktánovým číslom 91 a 95 klesli o 0,50 Sk na liter, autobenzíny s oktánovým číslom 98 zlacneli o 0,80 Sk na liter a cena motorovej nafty je od utorka nižšia o 0,50 Sk na liter.

Zverejnené boli aj ďalšie makroekonomické údaje. Slovenská republika vykázala ku koncu júna celkovú hrubú zahraničnú zadlženosť vo výške 11,453 mld. USD. Od začiatku tohto roka vzrástla zadlženosť o 935,6 mil. USD, z toho len v priebehu júna o 524 mil. USD, takže najnovšie údaje predstavujú opäť najvyšší zahraničný dlh od zmeny metodiky v januári 1999. Na jedného obyvateľa SR pripadol hrubý zahraničný dlh vo výške 2 143 USD, v máji to bolo ešte 2 045 USD. Vyplýva to z augustového menového prehľadu NBS.

Deficit bežného účtu platobnej bilancie za január až júl skončil podľa predbežných údajov NBS schodkom 6,6 mld. Sk pri medziročnom poklese o 25,6 mld. Sk. Výsledky za sedem mesiacov znamenajú miernu medzimesačnú redukciu schodku platobnej bilancie, ktorý za polrok predstavoval 6,8 mld. Sk, pričom v prvom polroku 1999 výška deficitu dosahovala až 29,9 mld. Sk.

Pozitívne informácie prišli zo zahraničia. Európsky parlament (EP) schválil v stredu v Štrasburgu rezolúciu o Slovensku, v ktorej oceňuje pokrok dosiahnutý najmä v ekonomickej oblasti a v prijímaní nevyhnutných legislatívnych aktov. Zároveň však parlamentári upozornili slovenskú vládu na potrebu implementácie prijatých zákonov. Za veľmi pozitívny pokladajú poslanci Európskeho parlamentu celkový pokrok, ktorý Slovensko urobilo v príprave na vstup do EÚ za posledný rok. Dobré výsledky sa dosiahli najmä v makroekonomickej stabilizácii ako aj v prijímaní potrebných zákonov. Parlamentári EP sa však so spravodajcom Janom Marinusom Wiersmom zhodli na tom, že legislatívu nestačí iba prijímať, ale treba ju aj implementovať. Týka sa to najmä zákona o používaní jazykov národnostných menšín a zákonov zameraných na zlepšenie situácie rómskej menšiny.

Od nástupu súčasnej vlády do funkcie v októbri 1998 sa podarilo stabilizovať makroekonomický vývoj v slovenskej ekonomike. Podľa materiálov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Medzinárodného menového fondu (MMF) sa ekonomika v roku 1998 nachádzala v stave makroekonomickej nerovnováhy a reálne hrozila finančná kríza. Napriek „mimoriadne nebezpečnej situácii“ v októbri 1998 sa vláde podarilo zrealizovať „mäkké pristátie“ ekonomiky, keď aj počas realizácie niektorých tvrdých opatrení na Slovensku pokračoval hospodársky rast.

Slovenská vláda podľa veľvyslanca USA v SR Carla Spielvogela chápe, že musí robiť zmeny v oblasti podnikateľského prostredia, ako napríklad v oblastí daní, súdov, legislatíve. „Mimoriadne dôležitá pre všetkých amerických investorov je aj politická stabilita,“ zdôraznil veľvyslanec, ktorý sa podľa vlastných slov bude snažiť pomôcť, aby sa Slovensko stalo atraktívnym miestom pre podnikanie. Investičný bankár Randall Smith ďalej upozornil na veľký význam predpovedateľnosti podnikateľského prostredia v krajine, v ktorej chcú investori alokovať svoje investície. Medzi podmienky, ktoré by mali byť pre investora jasné a stabilné aj do budúcnosti, zaradil okrem iného politické prostredie, súdnictvo, rovnoprávne a nízke dane a účinný zákon o konkurze a vyrovnaní.

Protimonopolný úrad SR (PMÚ) uložil Slovenským telekomunikáciám, a.s. (ST) peňažnú pokutu vo výške 10 mil. Sk za porušenie zákazu zneužívania dominantného postavenia na relevantnom trhu. Slovenské telekomunikácie musia pokutu uhradiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie PMÚ, ktoré bolo vydané 29. septembra, zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Ako pre SITA povedala hovorkyňa ST Gabriela Nemkyová, telekomunikácie v zákonnej 15-dňovej lehote podajú rozklad proti niektorým častiam rozhodnutia.

Štát má záujem predať svoj podiel v akciovej spoločnosti Slovenské aerolínie (SA) do konca tohto roka v súlade s uznesením vlády z roku 1999 o ukončení účasti štátu v tejto spoločnosti. Jediným krokom, ktorý doteraz štátni akcionári v tomto smere urobili je, že na májovom valnom zhromaždení akcionárov požiadali o ukončenie akcionárstva. Pre agentúru SITA to povedal podpredseda predstavenstva SA Peter Klučka, ktorý je aj vedúcim úradu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT). Ako P. Klučka uviedol, predpokladá sa, že akcie by kúpili súčasní akcionári. Ako priznal, záujem zatiaľ v deklaratívnej rovine prejavil Wili Group, a.s., ktorý je momentálne 26,07-percentným akcionárom SA. Vlastníkom tejto spoločnosti je Juraj Veteška.

Parlament v utorok vyslovil súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti (ZS). Základným princípom predkladanej zmluvy je zrovnoprávnenie poistencov oboch zmluvných strán pri poskytovaní a úhrade ZS.

Národná rada SR v stredu definitívne schválila vládnu novelu zákona o poľnohospodárstve. Hlasovaniu predchádzala rozprava o pozmeňujúcom návrhu poslancov Strany demokratickej ľavice, podľa ktorého zákon o štátnom rozpočte ustanoví koeficient valorizácie sumy rozpočtovaných prostriedkov v príslušnom roku. Tento návrh otvára vláde možnosť použiť pre dotácie aj iné valorizačné mechanizmy. Návrh snemovňa schválila spolu s ďalšími bodmi zo spoločnej správy, medzi ktorými bol aj bod, podľa ktorého sa suma poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok v oblasti dotácií upraví o vplyv inflácie uvedenej v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok.