Posledný septembrový týždeň priniesol Slovensku dlhoočakávaný podpis dohovoru o vstupe Slovenska do prestížneho „klubu bohatých“ – do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vo štvrtok podpísaný dohovor by mal byť následne ratifikovaný parlamentom a prezidentom, čo sa zrejme udeje do konca novembra, a Slovensko sa tak stane 30. riadnym členom OECD. Od nášho členstva si predstavitelia vlády sľubujú okrem iného postupné zvýšenie ratingu krajiny zo špekulatívneho do investičného pásma, či zníženie spreadov pri obchodovaní s eurobondami SR.

Rokovanie o budúcoročnom štátnom rozpočte však ani napriek tejto výbornej správe nebude jednoduchšie. Vláda sa v stredu opäť zaoberala jeho podobou, pričom hovorilo okrem iného o odvode SPP vo výške 5 mld. Sk, čo plynári spochybňujú. Na rokovaní bola otvorená tiež otázka financovania informatizácie na vysokých školách a ministerstvo vnútra požaduje 350 mil. Sk na boj s organizovaným zločinom. To sú zatiaľ podľa ministerky financií Brigity Schmögnerovej otvorené otázky pri zostavovaní štátneho rozpočtu na budúci rok. Vláda potvrdila, že prevažnú časť prostriedkov z privatizácie použije na zníženie zadlženosti štátu, na rozvojové projekty tak zostalo zhruba 1,4 mld. Sk. Definitívne by mala vláda problematiku rozpočtu uzavrieť 4. októbra, pričom naďalej trvá na maximálne výške deficitu verejných financií 4 % HDP.

Rozpočtom sa v piatok zaoberala aj Rada hospodárskej a sociálnej dohody, ani tentoraz sa však nedokázala dohodnúť na jeho podpore. Na príčine je podľa vyjadrenia vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša nesúhlas Konfederácie odborových zväzov SR, podľa ktorej je návrh rozpočtu reštriktívny a výrazne postihuje občanov. Odborári tiež tvrdia, že na budúci rok sa znížia reálne mzdy a zvýšia odvody do sociálneho poistenia o 0,5 % a do zdravotného poistenia o 0,3 %. Mikloš pripustil, že o zvýšení odvodov sa uvažuje.

Významným bodom rokovania vlády bol tiež návrh modelu transformácie elektroenergetiky SR a spôsobu privatizácie časti majetku podnikov elektroenergetiky. Návrh konkretizuje rozčlenenie, transformáciu a privatizáciu Slovenských elektrární a troch distribučných podnikov. Kabinet súhlasil s transformáciou a reštrukturalizáciou troch rozvodných spoločností a tiež s reštrukturalizáciou Slovenských elektrární, a.s., kde rozčlenením spoločnosti vznikne Slovenská prenosová sústava, a.s., ktorá zostane v 100-percentnom vlastníctve štátu, ďalej Slovenské elektrárne, a.s., kam budú zaradené všetky elektrárne terajších SE, a teplárenské akciové spoločnosti v Košiciach a Prešove. Na privatizáciu je následne určených 49 % distribučných akciových spoločností ZSE, SSE, VSE a všetkých teplárenských subjektov.

Ďalší pokrok nastal tiež v prevzatí oceliarskych aktivít VSŽ americkou firmou U.S. Steel. Predstavitelia zmluvných strán – za vládu SR premiér Mikuláš Dzurinda, za VSŽ prezident Gabriel Eichler, za U.S.Steel Group Paul J. Wilhelm a za Koordinačný výbor veriteľských bánk jeho predseda Michael Clarke, podpísali v piatok v Košiciach koordinačnú dohodu medzi VSŽ, U.S.Steel a veriteľskými bankami a tzv. vládnu dohodu medzi VSŽ, U.S. Steel a slovenskou vládou. V príprave strategického vstupu U.S. Steel do VSŽ bol podpis týchto zmlúv nevyhnutným predpokladom pre dokončenie transakcie. Prezident VSŽ Gabriel Eichler predpokladá, že mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov VSŽ, ktoré by malo odsúhlasiť podmienky vstupu U.S. Steel do VSŽ, sa uskutoční 10., 11. alebo 12. októbra. Následne bude potrebné uskutočniť niekoľko právnych aktov zo strany štátnych orgánov, napríklad musí svoj súhlas s transakciou vyjadriť Protimonopolný úrad SR. Po realizácii finančných transferov by mohol kontrakt nadobudnúť účinnosť ku koncu októbra tohto roka.

Za zmienku rozhodne stojí tiež pozastavenie IPO (Initial Public Offering) spoločnosti Globtel. Riadiaci výbor akceptoval odporúčania finančných poradcov CSFB a Lehman Brothers začať so samotným procesom až po zlepšení podmienok na globálnych telekomunikačných trhoch.

Prvé prostriedky z pôžičky EFSAL od Svetovej banky by mali na Slovensko prísť v prvom kvartáli roku 2001. Celková výška pôžičky ešte nebola presne určená, mala by sa však pohybovať na úrovni 300 mil. USD. Vláda pôvodne v súvislosti s pôžičkou EFSAL hovorila o výške zdrojov 400 mil. USD. V rámci programu by malo na Slovensko prísť v najbližších troch rokoch spolu až 850 mil. dolárov. Okrem reštrukturalizácie bankového sektoru by mali prostriedky zo Svetovej banky plynúť aj na reformu verejného sektoru a transformáciu sociálneho systému.

Ministerka financií v piatok tiež oznámila, že sa podarilo dosiahnuť dohodu, podľa ktorej sa Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Medzinárodná finančná korporácia (IFC) budú podieľať spoločne na privatizácii Všeobecnej úverovej banky. Podľa predbežných rokovaní v Prahe zo začiatku tohto týždňa majú obe medzinárodné finančné inštitúcie záujem získať vo VÚB po 10 % základného imania. B. Schmögnerová však upozornila, že to nie je konečná dohoda.

Uplynulý týždeň priniesol tiež zverejnenie ďalších významných makroúdajov. Platobná bilancia SR skončila za prvých šesť mesiacov s prebytkom vo výške 33,50 mld. Sk, čo je o 2,65 mld. Sk menej ako na konci mája. Odzrkadľuje však podstatné zlepšenie oproti minulému roku, kedy platobná bilancia za prvých 6 mesiacov skončila len s miernym prebytkom 9,86 mld. Sk. Peňažná zásoba M2 meraná vo fixnom devízovom kurze k 1. januáru 1993 vzrástla ku koncu augusta medziročne o 23,3 mld. Sk a dosiahla 562,5 mld. Sk. Predstavuje to medziročný nárast o 16,9 %. Nárast bol spôsobený predovšetkým privatizáciou Slovenských telekomunikácií. Objem priamych zahraničných investícií (PZI) na Slovensku sa zvýšil v prvom polroku o 6,578 mld. Sk (150 mil. EUR). Hoci prílev zahraničných investícií naďalej zaostáva za okolitými krajinami, polročné údaje naznačujú mierne zlepšenie. Napriek náznakom zlepšenia v príleve zahraničných investícií na Slovensko sú podľa analytikov PZI naďalej slabým miestom v našej platobnej bilancii. V druhom polroku však očakávajú zlepšenie.

Cenový nárast výrobných cien v priemysle sa v auguste v porovnaní s júlom zmiernil o 0,4 percentuálneho bodu, keď ceny priemyselných výrobcov zaznamenali medzimesačný 0,4-percentný rast, čo je najnižší medzimesačný rast v tomto roku. Ako informoval Štatistický úrad SR, nižší cenový nárast bol najmä dôsledkom zmiernenia rastu cien elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody na 0,2 % a produktov priemyselnej výroby na 0,5 %. Rast cien produktov banskej a povrchovej ťažby sa naopak zrýchlil na 1,3 %. V porovnaní s augustom 1999 boli ceny výrobcov v priemysle v úhrne vyššie o 8,9 %.

Zahraničný obchod zaznamenal v auguste najvyššie pasívne saldo v tomto roku vo výške 4,5 mld. Sk. Ako informoval Štatistický úrad SR, v auguste sa zo Slovenskej republiky vyviezol tovar v hodnote 41 mld. Sk, hodnota dovezeného tovaru dosiahla 45,5 mld. Sk. V porovnaní s augustom 1999 vzrástol objem vývozu o 17,1 % a dovozu o 25,9 %.