Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) v spolupráci s Demokratickou stranou (DS) plánuje na budúci týždeň predložiť do parlamentu návrh na zníženie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností na jednotnú sadzbu 4 %, zatiaľ čo v súčasnosti progresívne stúpa až k 20 %. O dva týždne neskôr predložia parlamentu na prerokovanie návrh na zjednotenie dane z príjmov fyzických a právnických osôb, kde navrhujú jednotnú sadzbu dane na úrovni 18 až 19 %. Novinárov o tom informoval prezident ZPS Karol Pavlů.

„Zníženie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností a zrušenie jej progresívneho určenia by malo významne prispieť k odbremeneniu podnikateľského sektoru a k nárastu príjmov štátneho rozpočtu,“ uviedol. Podpredseda DS Ľudovít Kaník opäť poukázal na príklad ČR, kde sa daň z prevodu a prechodu nehnuteľností znížila už pred 7 rokmi z 20 % na 5 %. „V priebehu jedného roka vzrástol príjem rozpočtu o 1 mld. CZK na 1,6 mld. CZK a v tomto roku očakávajú daňové príjmy z prevodu a prechodu nehnuteľností vo výške 7,1 mld. CZK,“ konkretizoval. Dôsledkom zníženia tejto dane na Slovensku by okrem nárastu rozpočtových príjmov mal byť aj pokles daňových únikov a oživenie podnikateľskej činnosti. „V Maďarsku viedol tento krok k nárastu zahraničných investícií, a preto sa musí stať Slovensko konkurencieschopným aj v daňových pásmach,“ skonštatoval.

DS ďalej navrhuje zrušenie dane z dedičstva. „Táto daň sa vzťahuje na už zdanené majetky, čo vedie k viacnásobnému zdaneniu,“ vysvetlil Ľ. Kaník. Daň z dedičstva predstavuje podľa neho ročne pre rozpočet príjem v objeme 150 až 180 mil. Sk. Okrem toho predstavitelia ZPS a DS žiadajú aj zrušenie dvojitého zdanenia pri lízingu, ako vyriešenie problému tzv. virtuálnych daní, čiže zdaňovania nenaplnených, ale účtovne evidovaných prímov. Problémom sú aj neskoré vratky dane z pridanej hodnoty.

Navrhovaná sadzba dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, ako aj jednotná sadzba dane z príjmov fyzických a právnických osôb by mali vstúpiť do platnosti 1. januára 2001. „V prípade dane z pridanej hodnoty a ostatných požiadaviek zatiaľ nie je možné určiť očakávanú dobu účinnosti,“ povedal K. Pavlů. Ako ďalej uviedol, ministerka financií Brigita Schmögnerová podporí tieto opatrenia v prípade, že budú zavádzané do praxe postupne.