Uplynulý týždeň sa niesol v duchu správ z rezortu financií striedaných zväčša potešujúcim makroekonomickými údajmi. Pred oficiálnym začiatkom zasadnutia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky v Prahe bol zverejnený svetový ekonomický výhľad MMF, podľa ktorého MMF predpokladá dokonca vyšší budúcoročný rast slovenskej ekonomiky ako naša vláda. Zároveň však pokračovalo oslabovanie referenčného eura na svetových trhoch, ktoré malo dopad aj na vývoj kurzu slovenskej koruny voči tejto mene. Menej pozitívne sú aj mikroekonomické údaje, predovšetkým o stále veľmi vysokej hodnote medzipodnikovej platobnej neschopnosti na Slovensku. Nové správy sa týkali aj privatizácie bánk, potešilo rozhodnutie Protimonopolného úradu SR vo veci koncentrácie spoločností Slovnaft a MOL, výsledky v podobe schválených ekonomických zákonov prinieslo aj zasadanie parlamentu.

Deficit verejných financií dosiahol v prvom polroku 1,2 mld. Sk, čo zodpovedá úrovni 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo v rovnakom období roku 1999 deficit predstavoval 9,7 mld. Sk (2,4 % HDP). Ministerka financií Brigita Schmögnerová vyjadrila s výsledkami spokojnosť, zároveň však označila druhý polrok tohto roku za zložitejší.

Útlm domáceho dopytu sa prejavil v zlepšení zahraničnoobchodných vzťahov SR, keď deficit bežného účtu platobnej bilancie v prvom polroku dosiahol 6,8 mld. Sk a jeho podiel na hrubom domácom produkte poklesol na 1,6 % v porovnaní so 7,7 % v rovnakom období minulého roku. V parlamente to v rámci prezentácie Správy o menovom vývoji v SR za prvý polrok 2000 uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Jusko.

Rast slovenskej ekonomiky by mal v budúcom roku dosiahnuť 3,5 %, čím by sa mal o viac ako jeden percentuálny bod zrýchliť v porovnaní s 2,4 % prognózovanými na tento rok. Vyplýva to z publikácie World Economic Outlook (WEO), ktorú v utorok v Prahe zverejnil Medzinárodný menový fond. Údaje v WEO sú optimistickejšie ako očakávania vlády, ktorá v súčasnosti hovorí o raste hrubého domáceho produktu v budúcom roku na úrovni 3,2 %.

Národná banka Slovenska (NBS) je pripravená pri väčších výkyvoch kurzu slovenskej koruny intervenovať v jej prospech. V reakcii na ďalší pokles hodnoty slovenskej koruny voči referenčnému euru to povedal guvernér NBS Marián Jusko. Podľa guvernéra NBS je súčasný vývoj kurzu prijateľný vzhľadom na makroekonomickú situáciu v SR a NBS bude podľa neho naďalej sledovať, či dôjde k razantnejším výkyvom kurzu.

Poslanci Národnej rady SR v stredu definitívne schválili poslaneckú novelu zákona o daniach z príjmov, ktorá rieši problematiku paušálnych daní. Podľa schváleného znenia novely sa k paušálnej dani budú môcť prihlásiť živnostníci, ktorých príjmy nedosiahnu viac ako 1,5 mil. Sk. „Paušálni“ živnostníci budú môcť zároveň v rámci tejto sumy dosahovať aj vedľajšie príjmy z podnikania maximálne do výšky 100 tis. Sk. Novela nadobudne účinnosť od 1. januára 2001.

Počet registrovaných nezamestnaných klesol k 31. augustu pod hranicu 500 tis. a dosiahol stav 494 453 osôb. Miera evidovaných nezamestnaných tak klesla na 18,35 %. Miera disponibilných evidovaných nezamestnaných (ktorí môžu okamžite nastúpiť do práce) klesla medzimesačne o 2,01 bodu a dosiahla hodnotu 17,39 %.

Parlament v stredu schválil aj viacero vládnych návrhov zákonov a noviel zákonov, ktoré spadajú do rezortu ministerstva financií. Poslanci schválili vládny návrh zákona o Úrade pre finančný trh, ktorý upravuje zriadenie, pôsobnosť a organizáciu úradu, stanovuje osobitný kontrolný postup pri výkone štátneho dozoru, pri udeľovaní povolení a ukladaní sankcií subjektom na kapitálovom trhu. Národná rada ďalej schválila vládnu novelu zákona o cenných papieroch. Novelou sa mení doterajšia filozofia vymedzenia verejne obchodovateľných cenných papierov (CP). Hlavným zámerom ďalšieho schváleného zákona o burze cenných papierov je sprísniť požiadavky pre kótovanie CP a harmonizovať ich so smernicami Európskej únie. Poslanci ďalej schválili vládnu novelu zákona o lotériách a iných podobných hrách a vzali na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu SR za prvý polrok 2000.

Rokovanie vlády o Návrhu modelu transformácie elektroenergetiky SR a spôsobu privatizácie časti majetku podnikov elektroenergetiky vláda v stredu na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu prerušila. Dôvodom boli výhrady niektorých ministrov týkajúce sa transformácie prenosovej sústavy a odčleňovania teplárenstva a ich žiadosť prekonzultovať sporné body s poslancami parlamentu. Rokovanie o návrhu bude ukončené na budúcom zasadnutí vlády.

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) už uskutočnila vo Všeobecnej úverovej banke (VÚB) due diligence (hĺbkový audit). Manažéri VÚB pritom predložili prezentáciu banky okrem EBRD aj členovi Svetovej banky International Finance Corporation. Finálne ponuky na kúpu akcií VÚB by malo ministerstvo od investorov prijať do konca novembra.

Predbežnú ponuku v privatizácii Investičnej rozvojovej banky, a.s. predložil do 1. septembra len jeden investor. Ministerstvo financií SR (MF) však v utorok rozhodlo o predĺžení termínu na predloženie predbežnej ponuky do konca októbra na základe záujmu viacerých investorov. V prípade privatizácie Slovenskej sporiteľne, a.s. je umožnený due diligence trom spoločnostiam.

Do užšieho zoznamu uchádzačov (tzv. short list) na privatizáciu najväčšej slovenskej banky, Slovenskej sporiteľne (SLSP), sa dostali Erste Bank, Bank Austria Creditanstalt a Unicredito Italiano. Informovalo o tom stredajšie vydanie denníka Financial Times. Oficiálne miesta odmietli zverejniť uchádzačov zaradených do short listu. Predstavitelia Bank Austria Creditanstalt (BA/CA) potvrdili pre agentúru SITA svoj veľký záujem o získanie Slovenskej sporiteľne, a.s.

Rakúska banka Raiffeisen Zentralbank (RZB) nepodala záväznú ponuku na privatizáciu Slovenskej sporiteľne, hoci mala donedávna o slovenský peňažný inštitút záujem. Lehota na podanie ponúk vypršala minulý piatok. „Touto akvizíciou by sme naše výnosy výrazne nezlepšili,“ vysvetlil generálny riaditeľ RZB Walter Rothensteiner. RZB je majoritným akcionárom slovenskej Tatra banky, ktorá podľa generálneho riaditeľa zabezpečuje rakúskemu peňažnému inštitútu vynikajúcu pozíciu, preto nemá zmysel tiahnuť s množstvom peňazí do „boja s veľkými“.

Tender na výber poradcu pri predaji 49 % Slovenského plynárenského priemyslu, š.p. (SPP) bude vyhlásený 5. októbra zverejnením v Obchodnom vestníku. Podľa zákona o verejnom obstarávaní majú záujemcovia možnosť predložiť ponuky do 40 dní od vyhlásenia.

Ceny plynu pre výrobcov sa podľa B. Schmögnerovej o 45 %, ako to požaduje Slovenský plynárenský priemysel, š.p., nezvýšia. Rezort financií a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) o tejto otázke nedávno rokovali a zhodli sa na tom, že takéto zvýšenie by bolo pre výrobný sektor neúnosné. AZZZ presadzuje zvýšenie maximálne vo výške 5 %.

Dňa 29. septembra budú na stretnutí všetkých zainteresovaných strán podpísané dve základné zmluvy týkajúce sa vstupu americkej spoločnosti U.S. Steel do akciovej spoločnosti Východoslovenské železiarne (VSŽ). Prvá bude zmluvou medzi VSŽ., U.S. Steel a konzorciom veriteľských bánk a druhá bude uzavretá medzi Vládou SR, VSŽ a U.S. Steel. Naplnia sa tak záväzky týchto subjektov deklarované v Memorande o porozumení z marca tohto roka o vstupe strategického investora do VSŽ. Po podpísaní zmlúv nebude potrebné predlžovať exkluzivitu amerického investora na rokovania o ich vstupe do VSŽ.

Protimonopolný úrad SR (PMÚ) vydal v piatok rozhodnutie o schválení koncentrácie spoločností MOL Magyar Olaj- és Gázipari Rt a akciovej spoločnosti Slovnaft Bratislava. Úrad schválil koncentráciu oboch spoločností s dvoma podmienkami. Prvou podmienkou je, že účastníci správneho konania nebudú môcť zvyšovať do konca roka 2004 počet čerpacích staníc pohonných hmôt oproti stavu ku dňu podpísania Zmluvy o kúpe a upísaní akcií, ktorá bola uzavretá v závere marca tohto roku. Podľa druhej podmienky Slovnaft nebude môcť zvyšovať svoj trhový podiel novou výstavbou čerpacích staníc. V prípade, že spoločnosť otvorí novú čerpaciu stanicu, bude mať povinnosť do 180 dní od jej otvorenia zrušiť alebo odpredať čerpaciu stanicu, a to s rovnakou úhrnnou projektovanou ročnou kapacitou predaja pohonných látok ako novootvorená čerpacia stanica.

Vzhľadom na to, že jednou z podmienok stanovených PMÚ pri schválení koncentrácie spoločností Slovnaft a MOL je zákaz zvyšovať počet svojich čerpacích staníc do konca roku 2004, možno usúdiť, že podiel oboch spoločností na relevantnom trhu maloobchodu s autobenzínmi by mal klesnúť zo súčasných 43,9 % na 32,1 % v roku 2004. Rovnako by sa mal vyvíjať aj podiel oboch spoločností na slovenskom relevantnom trhu malopredaja motorovej nafty. Vyplýva to z analýzy, ktorá je súčasťou rozhodnutia PMÚ o koncentrácii.

Po dlhšej dobe rastu cien znížil Slovnaft, a.s., Bratislava od utorka 19. septembra vo vlastnej sieti čerpacích staníc ceny autobenzínov i motorovej nafty. Všetky druhy autobenzínov zlacneli o 0,30 Sk na liter a cena motorovej nafty klesla o 0,50 halierov na liter. Slovnaft tak reagoval na pokles cien ropy na svetových trhoch o 3 USD na barel. „Tento pokles bol však utlmovaný minulotýždňovým oslabovaním slovenskej koruny voči americkému doláru,“ upozornil hovorca Slovnaftu Ľubomír Žitňan.

Autodopravcovia zatiaľ nebudú protestovať proti narastajúcim cenám pohonných hmôt. Je to z toho dôvodu, že predstavitelia vlády SR na čele s podpredsedom pre ekonomiku Ivanom Miklošom v pondelok súhlasili so všetkými požiadavkami autodopravcov, okrem požiadavky na štátom dočasne regulované ceny prepravných výkonov. Na základe informácií zverejnených akciovou spoločnosťou Slovnaft o znížení cien pohonných hmôt odvolali dopravcovia svoju výzvu z 12. septembra k bojkotovaniu čerpacích staníc Slovnaft a Benzinol.

Podniky Slovenskej autobusovej dopravy dostali začiatkom tohto týždňa na svoje účty celú zadržiavanú časť z dotácie pre tretí štvrťrok vo výške 7 % z celkovej ročnej sumy v objeme 1 mld. Sk. Zároveň do konca septembra uvoľní Ministerstvo financií SR týmto podnikom 65 mil. Sk ako formu kompenzácie z dôvodu rastu cien motorovej nafty.

Organizátorom technického zabezpečenia vyplácania dlhopisov Fondu národného majetku (FNM) občanom v roku 2001 by mal byť RM-Systém. Túto organizáciu odporučila z pôvodných piatich záujemcov odborná komisia, o návrhu však rozhodnú definitívne až riadiace orgány FNM.

Ministerstvo financií pripravuje novelu zákona o stavebnom sporení, na základe ktorej by sa mala znížiť prémia štátu zo súčasných 30 na 25 % a zároveň maximálny príspevok z tohtoročných 6 tis. Sk na 4,5 tis. Sk v budúcom roku. Dôvodom je snaha podporiť hypotekárne úvery a tiež zníženie úrokových sadzieb na trhu.

Za prvých osem mesiacov tohto roka bola na Slovensku dokončených 8077 bytov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to bol nárast o takmer 50 %.

Súčasná hodnota medzipodnikovej platobnej neschopnosti na Slovensku predstavuje hodnotu približne 400 mld. Sk. Jej neustále rastúci trend ohrozuje šance podnikov zdravo existovať a dosahovať zisk, negatívne pôsobí na proces prílevu priamych zahraničných investícií a spomaľuje integračný proces krajiny. V rámci Seminára o správe a riadení podnikov to uviedol Milan Kisztner z Centra pre hospodársky rozvoj.

Dlh rezortu zdravotníctva voči Sociálnej poisťovni (SP) zatiaľ dosahuje takmer 3 mld. Sk a do konca roka je predpoklad jeho zvýšenia na 3,2 mld. Sk. Na utorkovej schôdzi Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo s tým poslancov oboznámil minister zdravotníctva Roman Kováč. Podľa neho 1,5 mld. Sk z privatizácie Slovenských telekomunikácií dostane SP už v týchto dňoch, zvyšok až na budúci rok. Vo februári 2001 však už bude dlh vyrovnaný a SP odpustí zdravotníckym zariadeniam penále. V rámci prostriedkov uvoľňovaných z privatizácie sa do októbra tiež vyrovnajú dlhy zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva.

Stredisko cenných papierov SR, a.s. (SCP) uzavrelo prvý polrok 2000 so stratou 12,89 mil. Sk, a zredukovalo tak svoju stratu z rovnakého obdobia minulého roka o 15,02 mil. Sk. Náklady spoločnosti klesli zo 122,46 mil. Sk na 88,12 mil. Sk, znížili sa však aj výnosy z 94,55 mil. Sk na 75,23 mil. Sk. Celkové výnosy predstavujú 29,5-percentné plnenie ročného plánu.

Celkový deficit obilnín v hospodárskom roku 2000/2001 predstavuje asi 600 tisíc ton. Z toho približne rovnaké množstvá budú potrebovať na vykrytie výpadku produkcie organizácií hospodáriacich na pôde, ale aj tých, ktoré nemajú žiadnu pôdu a venujú sa len živočíšnej výrobe. Predbežne by sa na pokrytie potrieb chovateľov hospodárskych zvierat malo doviezť zhruba 280 tisíc ton kŕmnej pšenice, 150 tisíc ton jačmeňa, 160 tisíc ton kukurice a 10 tis. ton ostatných obilnín.