Privatizácia Slovenských telekomunikácií, a.s. (ST) prebiehala ako veľká strategická a pozičná hra. Poradenské konzorcium vedené Deutsche Bank ako aj samotné ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií malo už v posledných troch mesiacoch potvrdené informácie o tom, že záujem holandského záujemcu o ST – spoločnosti KPN utícha, aranžér tendra sa však rozhodol ponechať Holanďanom taktický priestor, aby súťaživosť medzi záujemcami pretrvala až do konca. Ministerstvo aj preto rozhodlo o tom, že záujemcom umožní predložiť aj alternatívne ponuky na privatizáciu ST. Pre agentúru SITA to povedal Martin Kabát, analytik spoločnosti Slávia Capital, o.c.p., a.s., ktorá je členom poradenského konzorcia.

Príčinou spomínaného postoja holandskej spoločnosti k privatizácii ST bol záujem získať podľa možnosti čo najväčší podiel v slovenskom telekome. Hlavnou príčinou rozhodnutia o odstúpení z tendra bola podľa M. Kabáta nemožnosť konsolidovať ST do štruktúr holandskej spoločnosti. Samotná KPN sa len nedávno rozdelila na štyri samostatné divízie (KPN Mobile, KPN Internet a i.) a cieľom KPN bolo začleniť ST do svojich štruktúr v záujme zefektívnenia riadenia, čo však v prípade 51-percentného podielu nebolo možné.

M. Kabát pripustil informáciu, ktorú sa podarilo agentúre SITA získať zo zdroja blízkeho jednému zo záujemcov, podľa ktorého v úvodných fázach výberového konania existovala tajná dohoda medzi holandským záujemcom a rakúskym Telekom Austria o spoločnom postupe. Podľa týchto informácií KPN mal záujem hlavne o spoločnosť EuroTel, v ktorej ST vlastnia 60 %. Po odstúpení rakúskej spoločnosti z tendra pravdepodobne aj toto mohlo byť jednou z príčin rozhodnutia KPN. Podľa analytika Slávie Capital je to však bežný jav v prípade KPN, ktoré sa napríklad aj v privatizácii bulharského telekomu spojilo s gréckym záujemcom. „Napokon to nevylučovali ani podmienky slovenského tendra, v určitom momente by to však musel verejne oznámiť,“ povedal M. Kabát.

Telekom Austria ponúkol podľa M. Kabáta v prvom kole najvyššiu cenu spomedzi troch uchádzačov ako aj najlepšie vypracovanú ponuku, čo svedčilo o skutočnom záujme rakúskeho operátora o ST. Rakúsky telekom vo svojej ponuke podľa Kabáta možno aj precenil investičné potreby ST. „Rakúšania sa napokon nechali presvedčiť zo strany Merrill Lynch, aby svoje zdroje sústredili na IPO – uvedenie svojich akcií na burzu,“ dodal M. Kabát. V tejto súvislosti analytik pripustil, že výnos z privatizácie ST by bol väčší, keby Telekom Austria neodstúpil.

V prvom kole ponúkli podľa M. Kabáta všetci traja záujemcovia takmer rovnaké cenové ponuky prevyšujúce 40 mld. Sk, ponuky však boli denominované v rôznych menách. „Nemecký telekom vtedy ponúkol rovných 800 mil. USD, čo sme však považovali za podhodnotenú cenu, urobil to však zrejme v záujme „pomýlenia“ konkurentov,“ povedal M. Kabát.

Konečná ponuka Deutsche Telekom, ktorou sa v tendri nakoniec prezentoval ako jediný uchádzač, dosiahla 1 mld. EUR. Vláda by mala budúci týždeň vstup strategického investora do ST schváliť.

Predaj ST však má podľa analytikov výrazný makroekonomický vplyv. Podľa Michala Horvátha z ING Barings príjmy z predaja slovenského telekomu pokryjú celý tohtoročný deficit bežného účtu platobnej bilancie SR. Ak sa podľa neho podarí sprivatizovať v roku 2001 aj štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel (SPP), podiel priamych zahraničných investícií na hrubom domácom produkte by mal vzrásť z 0,9 % z čias bývalej vlády na 5,8 %. Takýto pohyb vplýva aj na stabilitu slovenskej koruny. Základná bilancia (časť bežného účtu platobnej bilancie, ktorá nie je krytá priamymi zahraničnými investíciami) by mala vykázať prebytok vo výške 1 mld. USD na rozdiel od rokov 1996 až 1998, keď vykazovala deficit v objeme 1,5 mld. USD. Na fundamentálnej báze by tak mala byť podľa M. Horvátha chránená koruna počas celého obdobia do parlamentných volieb v roku 2002.