Podľa analytikov si vyrovnanie týchto rozdielov vyžiada desaťročia. Uvádza sa to v správe „Economic Convergence in Europe“, ktorú zverejnila Európska hospodárska komisia Organizácie spojených národov. V druhej polovici 90-tych rokov sa rozvinutejšie krajiny strednej Európy začali približovať západnej Európe v oblasti osobných príjmov, avšak väčšina ostatných postkomunistických štátov sa vzdialila nielen stredoeurópskym krajinám, ale aj západnej Európe.
Hlavnou podmienkou pre dosiahnutie vyrovnanosti v Európe je rýchla a stabilná miera ekonomického rastu v uvedených tranzitívnych krajinách. Hoci ich minulé skúsenosti nie sú v mnohých prípadoch veľmi povzbudzujúce, začiatok transformačného procesu ekonomík vytvoril príležitosti pre vznik priaznivého prostredia pre expanziu a dostihnutie západných krajín. V správe sú uvedené taktiež dôležité faktory, ktoré sú potrebné na dosiahnutie vysokého a dlhodobo udržateľného ekonomického rastu. Sú to investície do fyzického a ľudského kapitálu, investície do rozvoja a výskumu, investície do infraštruktúry, otvorenosť obchodu, rozvoj a modernizácia finančného systému a udržanie všeobecne akceptovateľného rozdelenia bohatstva v rámci každej krajiny.
V roku 1999 predstavoval hrubý domáci produkt na obyvateľa v piatich vyspelejších krajinách strednej Európy (Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Česká republika a Slovensko) 46 % priemeru Európskej únie, pričom tento pomer sa udržal počas desiatich rokov. Na druhej strane však v krajinách juhovýchodnej Európy (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko, Macedónsko a Juhoslávia) sa priemerný príjem na obyvateľa znížil na 22 % priemeru EÚ z úrovne 39 %, dosiahnutej v roku 1989, pričom priemerná úroveň HDP na obyvateľa predstavovala v minulom roku 31 % priemeru v EÚ, kým v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu bol tento pomer iba 24 %.