Prevádzkový zisk pritom dosiahol 351 mil. Sk, čo podľa predstaviteľov banky umožnilo spoločnosti vytvoriť dostatočnú výšku opravných položiek a rezerv. Vo svojom podnikateľskom pláne však vedenie spoločnosti pôvodne plánovalo v roku 1999 dosiahnuť prevádzkový hospodársky výsledok na úrovni 400 mil. Sk. „Tento pokles bol spôsobený nenaplnením plánu banky v poskytovaní úverov, ako aj poklesom úrokových sadzieb na medzibankovom trhu a znížením výnosovosti štátnych cenných papierov,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Miroslav Paulen.
Bilančná suma banky sa medziročne zvýšila o 3,33 % na 26,4 mld. Sk. Objem primárnych zdrojov, vrátane emisie obligácií, dosiahol 16,9 mld. Sk. Vklady klientov predstavovali k ultimu minulého roka necelých 15,9 mld. Sk. Podľa vedenia spoločnosti patrili k najžiadanejším produktom banky termínované vklady, na ktorých účtoch bolo viazaných takmer 71 % primárnych zdrojov. Banka si naďalej, aj napriek radikálnemu poklesu úrokových sadzieb na peňažnom trhu, udržuje pomerne vysoké úroky na terminovaných vkladov. Podľa M. Paulena je to dôsledkom marketingovej stratégie banky, ako aj neochoty ostatných bánk pri znižovaní týchto úrokov. „Musíme sa prispôsobovať trhu, ako aj ostatným bankám. Nechceme stratiť klientov, ktorí veľmi intenzívne vnímajú tieto zmeny,“ uviedol M. Paulen. Podľa neho, k poklesu cien depozít malo dôjsť už skôr, aj keď banka na vysokých úrokoch výrazne profitovala.
Istrobanka poskytla ku koncu decembra 1999 úvery vo výške 10,9 mld. Sk. Podľa jej predstaviteľov, ekonomická situácia v podnikateľskom sektore v minulom roku na Slovensku nevytvárala predpoklady pre dynamizáciu úverových obchodov v takom rozsahu, ktorý by bol pre banku z hľadiska rizikovosti prípustný. „Našou snahou je podporiť dobré programy podnikateľov. Veľa podnikov je však v súčasnosti výrazne podkapitalizovaných a banky teraz nemajú dlhodobé zdroje,“ skonštatovalo vedenie. Banka teda alokovala svoje voľné zdroje do pevne úročných cenných papierov, najmä štátnych dlhopisov, ktorých hodnota ku koncu roka predstavovala 5,5 mld. Sk.
Základným cieľom banky na tento rok je zdvojnásobenie zisku spoločnosti a zvýšenie prevádzkového zisku zhruba o 100 mil. Sk. Predstavitelia spoločnosti schválili na decembrovom mimoriadnom valnom zhromaždení emisiu hypotekárnych záložných listov vo výške 500 mil. Sk. Tá sa však uskutoční až po poskytnutí hypotekárnych úverov v tomto roku plánovaných na úrovni minimálne 100 mil. Sk. „Pre fyzické osoby bude v tomto roku veľmi výhodné využiť možnosť hypotekárneho úveru. Vláda totiž aj v tomto roku ponechala výšku svojho príspevku na 6 %,“ uviedol M. Paulen. Priznal však, že tento produkt ešte stále na Slovensku nie je orientovaný na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Klasifikované úvery v banke vrátane odpočítateľných garancií predstavovali v minulom roku 8,7 %. Kapitálová primeranosť banky dosiahla 11,5 %.
Mesto Bratislava, ktorý má akcionársky podiel v banke vo výške 18 % už avizovalo, že má záujem predať svoj podiel. Ďalších 10 % akcií kontroluje v banke rakúska Die Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, ktorá má predkupné právo na jej ďalších 34 %. Podľa predstaviteľov Istrobanky bude Die Erste Bank posudzovať svoju účasť v banke podľa ďalšieho vývoja v banke. „Potenciálneho investora však vidíme skôr zo strany Slovenskej poisťovne, a.s., (SP) Bratislava, ktorá by mala byť v roku 2002 sprivatizovaná,“ uviedli. SP je majoritný akcionár v banke so 72 % na základnom imaní. Podľa nedávneho vyjadrenie SP, poisťovňa neplánuje predať svoj podiel v Istrobanke. „Pociťujeme aj potrebu zvýšiť základné imanie v banke. Budeme o tom rokovať s terajšími akcionármi na jeseň tohto roku,“ dodal M. Paulen.
Banka ku koncu roka zamestnávala 727 zamestnancov. Vlastní 32 pobočiek a expozitúr, pričom v tomto roku plánuje otvoriť ďalšie štyri. Banka chce rozvíjať spoluprácu hlavne s SP a začať poskytovať aj poistné produkty.