Dodržanie konvergenčných kritérií je v centre hospodársko-politického úsilia krajín strednej a východnej Európy. Na konferencii Euromoney poukázali experti všetkých krajín strednej a východnej Európy vrátane ministrov financií a guvernérov národných bánk na čiastočné úspechy na ceste do Bruselu. Každá z kandidátskych krajín však musí bojovať s vlastnými špecifickými problémami.
Miera inflácie v krajinách strednej a východnej Európy sa blíži k úrovni Európskej únie (EÚ), štátny dlh je vo väčšine prípadov v rámci Maastrichtských kritérií. Kandidátske krajiny realizujú väčšiu časť svojho zahraničného obchodu s EÚ.
V Poľsku a v ČR patrí k najdôležitejším domácim úlohám úspešné pokračovanie privatizačného procesu. Podľa viceministra financií ČR Jana Mládka sa bez vyriešenia otázky bánk nepodarí dodržať Maastrichtské kritériá. V priebehu roka by rád videl vedúce spoločnosti v oblasti telekomunikácií, chemického priemyslu a oceliarskeho priemyslu v súkromných rukách.
Podľa prezidentky Poľskej národnej banky Hanny Gronkiewitz-Waltzovej získa Poľsko z tohtoročnej privatizácie 5 mld. USD. O pozitívne impulzy na finančnom trhu sa podľa nej postarala penzijná reforma. Podľa Hanny Gronkiewitz-Waltzovej zaťažila ruská kríza hospodársky rast v roku 1999. Poľská národná banka ráta s nárastom hrubého domáceho produktu (HDP) o 3,5 až 4 %.
Zástupca guvernéra Rumunskej národnej banky Cristian Popa označil za najväčšiu prekážku vysokú zadlženosť krajiny. Rumunsko bolo pri vypuknutí ruskej krízy v lete 1998 nepriamo silno zasiahnuté. Tieň krízy zabránil prílevu zahraničných investícií do Rumunska. Napriek enormnej dlhovej službe sa národnej banke podarilo zvýšiť devízové rezervy na 1,55 mld. USD. Vysoká inflácia sa má v tomto roku znížiť na úroveň medzi 25 až 30 %.
Fixovaním kurzu forintu na euro od 1. januára 2000 urobilo Maďarsko ďalší krok smerom k Európe. Podľa prezidenta Maďarskej národnej banky umožní táto zmena ľahšie tlmenie inflačných tlakov. Hospodárstvo by malo byť aspoň čiastočne chránené pred rizikami výmenných kurzov.