Išlo o dlhopisy so štátnou garanciou, čo bolo pre ST ako akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu akceptovateľné. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca ST Ľubomír Štancel.

Výnos uvedených dlhopisov podľa jeho informácií bol vyšší ako bol výnos pri termínovanom vklade na cudziu menu v banke. Sadzby sa pohybovali zhruba okolo 2,5 %, čo podľa hovorcu ST nie je sadzba na medzibankovom trhu, ale sadzba pre klienta po odpočítaní PMR a marže.

„V tomto prípade ST získavajú navyše približne 7 %. Nakoľko durácia hedgingových operácií sa pohybuje na úrovni dvoch až troch rokov, hľadali ST cenný papier s primeraným výnosom a touto splatnosťou. Dlhopis VVB tieto podmienky spĺňal a bol jeden z mála dostupných na trhu, čo je dôsledok nízkej likvidity obchodovania so slovenskými dlhovými papiermi“, povedal Ľubomír Štancel.

Dodal, že Slovenské telekomunikácie musia pristupovať k svojmu úverovému portfóliu, ktoré je celé denominované v cudzích menách v závislosti od kurzu koruny veľmi citlivo. Ako príklad vážnosti tohto problému, ktorý spôsobuje pohyb kurzu koruny voči voľne vymeniteľným menám, tvorbu rezerv na nerealizované korunové straty za rok 1998 vo výške 1,6 mld. Sk a plán na rok 1999 vo výške 3,6 mld. Sk. Preto je podľa jeho vyjadrenia potrebné vykonávať hedgingové operácie na elimináciu tohto rizika.

Nákupy dlhopisov so štátnou garanciou denominovaných v cudzích menách sú jednou z možností hedgingu. „Nebudeme podrobnejšie rozoberať hedgingové operácie ST, ale ako príklad uvedieme, že spomínaný spôsob hedgingu je približne o 700-800 bázických bodov úrokového diferenciálu lacnejší, ako bežný menový swap“, uviedol hovorca ST.

Dlhopisy VVB ST nenakúpili od nemenovaného obchodníka s cennými papiermi. Tieto dlhopisy boli nakúpené od slovenskej bankovej inštitúcie, kde ST si určili minimálny výnos, ktorý boli schopné akceptovať a ten bol počítaný vzhľadom na akceptovateľné náklady ST na hedging menovej pozície. Navyše, ako hovorca potvrdil, ST sa musia pohybovať v určitých mantineloch stanovených v úverových zmluvách. „Pri nákupe cenných papierov cena neovplyvňuje náklady a kupónový výnos z nich zvyšuje úrokové výnosy, čo vylepšuje jeden z finančných ukazovateľov stanovených bankami,“ povedal hovorca ST.

Ľubomír Štancel povedal, že vzhľadom na to, že ST očakávajú aj napriek zvýšeniu taríf pokles vo výnosoch oproti plánu, bolo potrebné prijať také opatrenia, aby čisté prijaté úroky dokázali eliminovať časť tohto výpadku v prevádzkových výnosoch. „Navyše, ak už rozprávame o 17,8 mil. Sk, tak je to strata len fiktívna, rovnajúca sa tzv. oportunity costs a neovplyvňujúca náklady spoločnosti. Pretože emisia dlhopisov bola realizovaná spôsobom private placement, prvým kto mohol tieto cenné papiere nakúpiť boli banky a nebolo možné ich nakúpiť na primárnom trhu. Splatnosť dlhopisu sú tri roky s kupónom 8,92%, takže výnosy z neho ďaleko prevýšia spomínané oportunity costs (náklady stratenej príležitosti, pozn. redakcie), ktoré budú rozpúšťané v priebehu troch rokov, čo je doba splatnosti dlhopisu“, uviedol Ľ. Štancel.