Uvádza sa to v pondelkovej výročnej správe Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Prieskum, v ktorom EBOR oslovila 3 000 investorov z 20 transformujúcich sa štátov východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu preukázal, že úplatkárstvo sa stalo v týchto krajinách jedným z pozostatkov centrálnej plánovaného hospodárstva.
Najväčšiu mieru úplatkárstva v súčasnosti zaznamenáva Gruzínsko, kde percentuálny podiel poskytnutých úplatkov predstavuje 8,1 % celoročných príjmov spoločností. Percento podplácajúcich podnikov pôsobiacich v Azerbajdžane, známom ropným bohatstvom, je až 59,3 %. Vysoký podiel úplatkov v obchodnej činnosti firiem je evidentný aj v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), kde ich podiel na celkových príjmoch dosahuje 5,7 %, kým v krajinách strednej a východnej Európy je to 3,3 %. Najmenej sa úplatky odrážajú na príjmoch firiem v Chorvátsku (2 %), a v Slovinsku iba 7,7 % podnikov upláca často. Úplatkárstvo sa na príjmoch malých firiem podieľa 5,4 %, kým v prípade veľkých podnikov je to iba 2,8 %.
Štáty so slabými centrálnymi vládami ako napríklad Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko vykazujú najvyššiu mieru úplatkárstva v regióne, kým podľa EBOR aj niektoré ekonomicky napredujúce krajiny strednej Európy sa s problémom uplácania zatiaľ vyrovnať nedokázali. Percento často uplácajúcich poľských podnikov je 32,7 %, v Maďarsku je to 26,3 % a v Českej republike 26,3 %. Miera častého úplatkárstva podnikov na Slovensku predstavuje 34,6 %, kým úplatky sa na celkových príjmoch firiem podieľajú 3,7 %, čo je menej ako v ČR (4,5 %) ale viac ako v Poľsku (2,5 %) a Maďarsku (3,5 %).