Z menovopolitického hľadiska je akceptovateľnejšia cesta rýchlejšieho uvoľňovania regulovaných cien a realizácia vládnych opatrení zameraných na nastolenie makroekonomickej rovnováhy s okamžitou reakciou cien, ako pomalší proces s dlhodobejším dopadom na rast indexu spotrebiteľských cien. Ten totiž v sebe zakladá riziko zabudovania inflačných očakávaní s vyššou náladovosťou pri jeho budúcom odstraňovaní. Realizácia liberalizačných krokov mala v tomto roku za následok vyššiu infláciu v marci, ktorá v medziročnom porovnaní dosiahla 7 % oproti 5,6 % v decembri minulého roka, avšak už v budúcom roku by sa mohol vývoj spotrebiteľských cien pri absencii administratívnych zásahov vrátiť do pôvodného klesajúceho trendu. Na dnešnej Trend konferencii Finančný manažment 1999 to uviedol viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Jusko.

Podľa jeho slov sa bude musieť hospodárska politika vlády v tomto roku intenzívne orientovať na zníženie deficitu štátneho rozpočtu a celého verejného okruhu pod 2 % HDP, na ďalšie deregulácie cien s cieľom zlepšenia vývoja bežného účtu platobnej bilancie a obnovenia stability mikrosféry.

M. Jusko sa vo svojom referáte zmienil aj o menovej politike a čiastkových cieľoch centrálnej banky. Z krátkodobého hľadiska sa NBS zameriava podľa neho na stabilizáciu peňažného trhu a postupný pokles úrokových sadzieb. „Vplyvom zavedenia plávajúceho výmenného kurzu je nevyhnutné uskutočňovať tento proces kontinuálne, nakoľko príliš dynamický pokles úrokových sadzieb sa okamžite prejaví v depreciácii (znehodnotení) výmenného kurzu. To by následne vyvolalo neželanú volatilitu na peňažnom i devízovom trhu,“ povedal. Zo strednodobého hľadiska pripravuje slovenská centrálna banka prechod na kvalitatívne riadenie bánk prostredníctvom nosnej úrokovej sadzby, ktoré je bežné vo väčšine vyspelých krajín. Ako však M. Jusko uviedol, jeho zavedeniu musí predchádzať konsolidácia ekonomiky pre dosiahnutie vyššej citlivosti úrokových sadzieb na signály NBS, reštrukturalizácia bankového sektora a zlepšenie postavenia veriteľov.

NBS predpokladá v budúcnosti podľa viceguvernéra postupné znižovanie významu menových agregátov ako sprostredkujúceho cieľa menovej politiky pri udržiavaní cenovej stability. Po vyčerpaní dopadu administratívnych zásahov vlády na cenovú hladinu sa vytvorí priestor pre návrat k dezinflačnej politike NBS. „Z dlhodobého hľadiska je cieľom ceduľovej banky začleniť SR do medzinárodných ekonomických zoskupení, predovšetkým do Európskej únie a Európskej menovej únie. V súvislosti s touto integráciou predpokladáme prechod kurzového režimu od voľne plávajúceho výmenného kurzu k riadenému floatingu. Tento posun, ktorý môže nastať až po makroekonomickej stabilizácii, bude predstavovať určitú predprípravu pre vstup slovenskej koruny do mechanizmu výmenných kurzov ERM II,“ konštatoval M. Jusko. Podľa plánov NBS po vstupe SR do EÚ bude koruna udržiavať voči euro fixný výmenný kurz v rámci stanoveného fluktuačného pásma. Udržiavanie fixného výmenného kurzu voči euro minimálne dva roky je jedným z Maastrichtských kritérií podmieňujúcich vstup krajiny do EMÚ.