Kritický stav v bankovom sektore SR je obrazom negatívnych tendencií existujúcich v mikrosfére. Nelikvidnosť podnikov, nárast potreby obratkového kapitálu a pokles ziskovosti sa prejavili aj na ich schopnosti splácať záväzky voči bankám ako aj záväzky z obchodného styku. Na dnešnom stretnutí s novinármi to uviedol prvý viceprezident Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava (VÚB) František Szikhart.
Podiel stratových podnikov sa z roku 1995, kedy predstavoval 50 až 60 % z celkového objemu podnikov zvýšil na 70 %. VÚB má pritom 758 klientov v konkurze, ktorých sumárne pohľadávky predstavujú 35,5 mld. Sk. V 1562 prípadoch podala VÚB návrh na začatie exekučného konania, ukončené bolo len u 600 klientov, ktorých celková výška pohľadávok tvorí 7 mld. Sk. Z tohto objemu VÚB zinkasovala len 250 mil. Sk. Viceprezident VÚB poukázal tak na fakt, že objem klasifikovaných pohľadávok prekračuje vo VÚB 50 % z jej úverového portfólia. Až 36,7 % klasifikovaných pohľadávok však pripadá na ostatné slovenské banky. Pri bilančnej sume bankového sektora 863 mld. Sk korunové úvery predstavujú k 30. novembru minulého roka 331 mld. Sk, pričom až 136 mld. Sk je klasifikovaných. F. Szikhart tak upozornil, bankový sektor ako celok sa nachádza v kritickej situácii.
V septembri minulého roka, keď narastali devalvačné očakávania došlo na Slovensku k úniku korunových zdrojov. Vklady klientov poklesli v bankovom sektore o 20 mld. Sk, vo výške 7 mld. Sk sa však vrátili vo forme devízových vkladov. Únik ostatných zdrojov sa podľa viceprezidenta VÚB prejavil vo zvýšení deficitu medzi potrebou úverov, ktorú vykazuje hospodárstvo a tým objemom prostriedkov, ktoré mali banky k dispozícii. Zhoršenie ekonomickej situácie klientely spojené s odlivom peňazí sa odrazilo vo VÚB nárastom klasifikovaných úverov z 43,6 mld. Sk v úvode minulého roka na 53,6 mld. Sk na konci roka 1998.
Viceprezident sa vyjadril aj k problematike kapitálovej primeranosti banky. Podľa neho je pri hodnotení kapitálovej primeranosti potrebné prihliadať na ocenenie nárokovateľnej hodnoty zabezpečenia, ktoré vyjadruje o cenenie kolaterálu, ktorý banka zobrala za poskytnutý úver. Táto hodnota je podľa neho vo VÚB prísne hodnotená, avšak ešte stále nezodpovedá trhovým podmienkam. Vlastný kapitál banky je pritom 12 mld. Sk, podriadený dlh tvorí 3,8 mld. Sk, rizikovo vážené aktíva predstavujú 120 mld. Sk. „Pri celkovom kapitále bankového sektora vo výške približne 40 mld. Sk dosahuje objem klasifikovaných pohľadávok viac ako trojnásobok až 135 mld. Sk. Táto situácia si preto vyžaduje dôkladnú zmenu prístupu mimobankových orgánov. Zároveň sa stále viac ako opodstatnenou požiadavka kapitálového posilnenia bánk,“ uviedol.
Podľa viceprezidenta je bankový sektor SR v obrovskej kríze. Na riešení tejto situácie sa musia zúčastňovať štát, NBS a parlament. „Na riešení problémov bankového sektora SR sa však nezúčastňoval prakticky nikto. MF SR a NBS sme totiž predložili už päť projektov reštrukturalizácie a len na základe jedného sme dostali od NBS rozpis úloh kapitálovej primeranosti. Žiaden z týchto projektov však neviedol ku konkrétnemu riešeniu zo strany NBS a MF SR. Posledný projekt sme spracovali ku koncu roka a predložili sme ho predstavenstvu a dozornej rade 12. januára. V súčasnosti je v štádiu posudzovania a v marci sa uskutoční stretnutie so spomenutými stranami,“ dodal.