Problém riešenia reštrukturalizácie bankového sektora je akútny a neznenie odklady. Tento problém sa zvýraznil po zavedení nútenej správy v Investičnej a rozvojovej banke, a.s., Bratislava (IRB). Odvtedy totiž vznikli väčšie problémy so zabezpečovaním likvidity v reštrukturalizovaných bankách (Všeobecná úverová banka,a.s., Bratislava – VÚB, IRB, Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava – SLSP a Konsolidačná banka, š.p., Bratislava – KB). Na pondelkovom stretnutí Slovenského ekonomického fóra (SEF) to uviedol viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Mudrík. Pri reštrukturalizácii musia podľa J. Mudríka najväčší prínos uskutočniť samotné banky. Zároveň však upozornil, že je potrebná aj pomoc štátu a to predovšetkým v legislatívnej oblasti, kde by mohla upraviť napríklad zákon o tvorbe rezerv a opravných položiek, neúčtovať úroky do výnosov a podobne. Štát by mal podľa viceguvernéra riešiť aj situáciu s peňažnými inštitúciami, za ktoré zodpovedá. Týka sa to predovšetkým Konsolidačnej banky, ktorej množstvo klientov nespláca svoje záväzky. „Do procesu reštrukturalizácie sa musí aktívne zapojiť aj NBS, ktorá sa v minulých rokoch snažila maximalizovať tvorbu opravných položiek. Pritom vytvárala aj opravné položky na tzv. redistribučné úvery, ktoré poskytla IRB a KB. Ukazuje sa, že tieto zdroje by NBS mohla použiť aj na ozdravenie VÚB a SLSP avšak len za predpokladu, že sa zmení zákon o tvorbe a použití opravných položiek a umožní sa ním použiť opravné položky v prospech reštrukturalizovaných bánk,“ skonštatoval. Od roku 1995, kedy NBS prijala záväzné pravidlá klasifikácie úverov, tvorby rezerv a opravných položiek vzrástla bilančná suma bankového sektora k 30. septembru minulého roka o 36 %. Pritom v reštrukturalizovaných bankách bilančná suma poklesla na 97 %. Podiel aktív reštrukturalizovaných bánk na bilančnej sume v bankovom sektore v roku 1995 predstavoval 68,8 %, avšak už k 30. septembru minulého roka poklesol na 43,9 %. „Ostatné banky, ktoré neboli zaťažené dedičstvom minulosti mali v roku 1995 podiel na bilančnej sume sektora 31,2 %, avšak už v minulom roku narástol tento podiel na 50,7 %. Obdobne sa vyvíjal aj zisk v sektore. Podiel zisku reštrukturalizovaných bánk na zisku sektora v roku 1995 predstavoval 61,4 %, ale už septembri minulého roka dosiahol len 3,4 %,“ dokumentoval viceguvernér NBS. V roku 1997 sa podľa J. Mudríka zhoršila všeobecná hospodárska situácia, ktorá sa prejavila vo finančnej situácii klientov a v ich schopnosti splácať svoje záväzky. Vývoj v roku 1998 bol ešte negatívnejší, o čom svedčí dosiahnutie horších výsledkov v bankovom sektore za rok 1998 než vo východiskovom roku 1995. „Tieto výsledky vyplynuli nielen zo zhoršenia hospodárskej situácie, ale aj z výrazne horšej situácie s likviditou na peňažnom trhu. Tá bola totiž ovplyvnená reakciou NBS na menový útok v máji 1997 a v septembri 1998 ako aj obmedzením množstva peňazí cez bankovú sféru ako reakciu na expanzívnu fiškálnu politiku vlády,“ skonštatoval J. Mudrík. V spomenutom období došlo podľa neho k ďalšiemu sprísneniu menovej politiky, v dôsledku čoho vzrástli úrokové sadzby na trhu. Problémové zabezpečenie likvidity predovšetkým v IRB a VÚB realizované za cenu zvýšenia úrokových sadzieb viedlo k zníženiu zisku a nižšej tvorbe opravných položiek, ako bolo želateľné. Takýto vývoj sa zopakoval aj v septembri 1998.