Z prítomných 109 poslancov návrh v treťom čítaní podporilo 87, proti bol jeden, 19 sa hlasovania zdržalo a dvaja nehlasovali. Novelu prerokoval parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Cieľom novely je podľa ministerky financií SR Brigity Schmögnerovej zabezpečiť funkčnosť rozpočtového hospodárenia do konca tohto roka. Návrhom sa sleduje vytvorenie legislatívneho priestoru pre zohľadnenie výpadku príjmov štátneho rozpočtu v rozpočtovom deficite. Novelou zákona sa totiž znižujú príjmy štátneho rozpočtu na rok 1998 o 11,2 mld. Sk, t.j. o predpokladaný výpadok príjmov. Súčasne sa o rovnaký objem, na úroveň 19,2 mld. Sk, zvyšuje rozpočtový schodok. Zvýšením rozpočtového schodku štátneho rozpočtu sa pre ministerstvo financií vytvára priestor pre emitovanie štátnych cenných papierov. Následne bude možné realizovať výdavky v rozpočtovanom objeme a zníži sa riziko ich presunu do roku 1999. V tejto súvislosti ministerka uviedla, že aj Národná banka Slovenska upozornila na potrebu zreálnenia rozpočtového schodku, aby mohla realizovať platby súvisiace s jeho prefinancovaním v potrebnom rozsahu. Novela zároveň umožňuje v roku 1998 prevziať štátnu záruku pre zdravotné poisťovne, čím sa má vytvoriť priestor pre ich stabilizáciu. Návrh sa týka zdravotných poisťovní, u ktorých sa štát podieľa na zabezpečení ich platobnej schopnosti, teda Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne. Vláda sa nachádza v súčasnosti podľa B. Schmögnerovej v úlohe hasiča, ktorá musí eliminovať, resp. redukovať rozsah škôd spáchaných jej predchodcom. Tretej Mečiarovej vláde vytkla, že napriek viacerým upozorneniam zo strany ministerstva financií na riziká rozpočtového hospodárenia v tomto roku, nevenovala varovaniu primeranú pozornosť. Hlavné riziká rozpočtového hospodárenia sú podľa nej na strane príjmov, predovšetkým z dôvodu výpadku niektorých daní. Ako uviedla, v tomto roku sa očakáva výpadok daní vo výške 11-12 mld. Sk, najväčšie výpadky sú pritom pri dani z pridanej hodnoty, spotrebných daniach a dovoznej prirážke. Pod výpadky sa podpísala klesajúca platobná disciplína hospodárskych subjektov, ako aj zlý odhad príjmov štátneho rozpočtu pri jeho koncipovaní. V rozprave exminister financií Miroslav Maxon upozornil vládu, že ak je situácia skutočne taká vážna, ako to jednotliví jej členovia prezentujú, novela zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 mala byť prvým zákonom prerokovaným novým parlamentom. „Namiesto účelových noviel ste mali do NR SR predložiť najprv tento návrh,“ poznamenal. Vláde tiež vyčítal, že napriek tomu, že pri nastúpení do funkcie deklarovala potrebu a pripravenosť urýchlene nájsť riešenie situácie v oblasti dotácií na teplo, s týmto v novele vôbec neuvažuje. „Je tomu tak napriek tomu, že ešte pred dvoma týždňami vláda údajne uvažovala o vyčlenení 2 mld. Sk na dotácie na teplo. Sľubovali ste aj prostriedky pre zdravotníctvo, školstvo, poľnohospodárstvo. V novele sa však s novými zdrojmi neuvažuje, len s použitím časti zdrojov, ktoré štandardným viazaním ušetrila Mečiarova vláda,“ povedal Maxon. S týmto ministerka financií nesúhlasila. Za dôležité považuje, že novelou zákona o štátnom rozpočte sa pre vládu vytvorí priestor pre použitie viazaných rozpočtových výdavkov vo výške 4,3 mld. Sk na dotácie pre výrobcov tepla (1,7 mld. Sk), pre poskytovanie sociálnych dávok (1,6 mld. Sk), pôdohospodárstvo (250 mil. Sk), komunálne voľby (35 mil. Sk) a zdravotníctvo vo forme návratných finančných prostriedkov pre zdravotné poisťovne (500 mil. Sk). Podľa M. Maxona o zodpovednom prístupe predchádzajúcej vlády a ministerstva financií svedčí skutočnosť, že ani napriek tlakom nerozhodli na poslednú chvíľu o zrušení viazania výdavkov rozpočtových kapitol a vytvorila tým priestor pre svojich nástupcov. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšie rezervy na strane výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré môže nový kabinet využiť. Ako uviedol, nárok stavebných sporiteľov na štátne prémie bude v porovnaní s predpokladanou sumou 3,2 mld. Sk nižší asi o 800 mil. Sk, k dispozícii bude aj odvod voľného zostatku zisku Národnej banky Slovenska vo výške 1 mld. Sk. Ministerka ho informovala, že NBS už zisk do štátneho rozpočtu odviedla a nepočíta sa ani s nižším nárokom stavebných sporiteľov. Na záver M. Maxon dodal, že napriek prezentovaným výhradám novelu podporí, lebo sa vo veľkej miere zhoduje s opatreniami, ktoré pripravoval za svojho ministrovania a je potrebná pre vytvorenie priestoru pre prefinancovanie rozpočtového schodku cez štátne pokladničné poukážky. Podľa Sergeja Kozlíka (HZDS) Mečiarova vláda bola pripravená udržať rozpočtový schodok v plánovanej výške 5 mld. Sk plus 3 mld. Sk. Súhlasí so svojim straníckym kolegom Maxonom, že predchádzajúca vláda vytvorila dostatočný priestor v rozpočtovom hospodárení pre svojho nástupcu viazaním výdavkov. Novú vládu obvinil z toho, že zo štátneho rozpočtu robí samoobsluhu na peniaze na úkor zvýšenia deficitu. Kozlík protestoval aj proti obvineniam zo strany novej vlády, že jej Mečiarova vláda nechala veľkú nulu. V reakcii B. Schmögnerová uviedla, že Mečiarova vláda nenechala svojmu nástupcovi nulu, ale ešte menej. Na vysvetlenie dodala, že pri nástupe Dzurindovho kabinetu predstavoval k 30. októbru schodok štátneho rozpočtu 9,6 mld. Sk, pričom splatné záväzky rozpočtu čakajúce na prostriedky na účte štátu predstavovali ďalších 5,5 mld. Sk. V tejto súvislosti spomenula, že vláda bude musieť do konca roka splatiť na základe vládnych garancií 1,2 mld. Sk. Medzi podnikmi, ktoré nie sú schopné splácať prijaté úvery a namiesto ktorých bude musieť na základe vládnych garancií plniť štát, sú podľa jej slov Chirana, ZTS Martin, ŽSR, Calex, OTF, Solivary a Vodohospodárska výstavba. Celkové neuhradené záruky vlády predstavujú čiastku 3,9 mld. Sk. Bývalý minister pôdohospodárstva Peter Baco navrhol navýšiť rozpočtovú kapitolu pôdohospodárstva na rok 1998 o 1,2 mld. Sk. Uvedenými prostriedkami by sa mali čiastočne kompenzovať náklady za práce na odstránenie následkov nepriaznivých poveternostných podmienok. Ako B. Schmögnerová uviedla celkové škody spôsobené záplavami na východnom Slovensku predstavujú okolo 150 mil. Sk, čo ďaleko zaostáva za požiadavkami Baca. Vláda sa bude podľa jej slov podieľať na úhrade uvedených škôd sumou 96 mil. Sk. V záverečnom hlasovaní návrh P. Baca parlament neprijal. Po tomto bode NR SR prerokuje v druhom a treťom čítaní novelu zákona o rozpočtových pravidlách.