Národná banka Slovenska (NBS) odhaduje otvorený fiskálny deficit všeobecnej vlády za tento rok na úrovni 3%, čo možno považovať za nízky.

Tento deficit bol aj v minulosti malý, v roku 1995 zaznamenalo Slovensko dokonca prebytok v tomto ukazovateli. Problémom je však skrytý fiskálny deficit v podobe omeškaných platieb alebo nevytvorených rezerv na záväzky splatné v blízkej budúcnosti (napríklad na vyplatenie dlhopisov Fondu národného majetku). Na Manažérskom fóre ´98 to uviedol vrchný riaditeľ Inštitútu menových a finančných štúdií NBS Jozef Makúch.

Ako ďalej uviedol, na vývoj hospodárenia vlády má priaznivý vplyv rýchly ekonomický rast. Problém však spočíva v príjmovej stránke štátneho rozpočtu a celkového hospodárenia vlády, ktorá zabezpečuje prepojenie rozpočtu na ekonomický rast. Náhle výpadky príjmov spôsobujú vážne poruchy vo financovaní činností v pôsobnosti vlády, zvyšujú náklady jej financovania cez rast zadlženia a spôsobujú sekundárne poruchy peňažného obehu a napätie na peňažnom trhu.

J. Makúch sa vyjadril aj k často zdôrazňovanému problému slovenskej ekonomiky, ktorým sú vysoké úrokové sadzby predražujúce financovanie vládneho dlhu. Zdrojom problému je podľa jeho slov konflikt, ktorý vzniká z dôvodu, že výdavky vlády nerešpektujú spomalenú tvorbu príjmov a výpadky na príjmovej stránke štátneho rozpočtu.

Makúch však zdôraznil, že financovanie vládneho dlhu je len jedným z faktorov, ktoré vyvolávajú tlak na zvyšovanie úrokových sadzieb na peňažnom trhu. „Často sa podceňuje vplyv finančnej situácie podnikov a bánk, finančnej disciplíny a plnenia finančných záväzkov,“ poznamenal. Na vysvetlenie dodal, že veľká časť zdrojov sa z peňažného trhu stráca preto, že požičané prostriedky sa z podnikov nevracajú do bánk. Banky sú potom nútené vytvárať na krytie týchto strát zdroje z úrokových a neúrokových výnosov. Tieto náklady z titulu klasifikovaných úverov zvyšujú podľa neho úrokové sadzby až o 2-3%. Podiel na tomto probléme má podľa jeho slov slovenská legislatíva, ktorá núti banky udržiavať pri živote a refinancovať aj podniky, ktoré sú už dlhšie stratové. „Aj tieto „úvery“ sú súčasťou dopytu a spôsobujú tlak na úrokové sadzby,“ dodal.