Vytvorenie spoločného podniku Slovenského plynárenského priemyslu, š.p., Bratislava (SPP) a Nafta Gbely je premetom rokovaní. „Postupne definujeme spoločné ciele a zámery a hľadáme optimálnu stratégiu aj s ohľadom na záujmy jednotlivých spoločností,“ uviedol dnes na tlačovej besede Nafty, a.s., Gbely generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Juraj Grebáč. Podľa jeho slov je v súčasnosti ťažké bližšie konkretizovať podmienky vzniku spoločného podniku. „Svoju jasnú víziu opierame o vcelku dosť neurčitú situáciu, ktorá ešte len príde. Budeme ju modifikovať podľa toho, ako sa bude vyvíjať,“ uviedol J. Grebáč. Podľa jeho slov je náročné vytvoriť spoločnú stratégiu dvoch spoločností, ktoré sa zaoberajú odlišnými činnosťami a majú z toho vyplývajúce odlišné strategické ciele. Všeobecný názor, že vzťah SPP a Nafty Gbely sú poznamenané konkurenciou, nie je podľa J. Grebáča základnou charakteristikou. „Vyhlasujeme síce, že chceme vstúpiť do obchodu s plynom a do oblasti, kde by sme sa mohli dostať do konkurenčného vzťahu s SPP, ale tieto naše zámery sú spojené s predstavou systémového riešenia problematiky európskeho trhu s plynom po roku 2000. V spomenutom roku totiž vstupuje do platnosti direktíva EÚ, ktorá v našich predstavách vytvorí priestor na zásadnú reštrukturalizáciu obchodu s plynom. O tom, aké funkcie budeme v tomto priestore zaujímať, máme konkrétnu predstavu,“ dodal J. Grebáč. Riaditeľ spoločnosti reagoval aj na neustály pokles cien akcií Nafty na verejných trhoch. „Ceny akcií Nafty kopírujú trend slovenského kapitálového trhu,“ uviedol. Podľa neho zaznamenali aj v minulom roku pokles avšak rýchlo sa z neho dostali. Vyjadrenie analytikov o poklese ceny ako o priamom dôsledku zhoršenia hospodárskych výsledkov dementoval slovami: „Je veľmi ťažké posúdiť aké faktory hrajú pri tomto procese rolu.“ „Zhoršenie výsledkov hospodárenia súvisí s poklesom ťažiteľných zásob zemného plynu a ropy,“ konštatoval riaditeľ spoločnosť. Podľa jeho slov je pokles ťažby uhľovodíkov tendenčnou záležitosťou začiatku 90. rokov. „To, že Nafta v určitom období zaznamenala výrazné zisky, bolo dané inými aktivitami, ktoré vykonávala. Dnes tieto aktivity jednoducho nie sú a ich výpadok sa prejavil,“ zdôraznil J. Grebáč. V rokoch 1998-2000 plánuje Nafta preinvestovať 7,153 mld. Sk a na geologický prieskum vynaloží 3,1 mld. Sk. Na tieto zámery použije vlastné i cudzie zdroje pri celkovej zadlženosti do výšky 35 %. „Plánované investičné zámery v oblasti plynárenstva a nafty sú finančne veľmi náročné a efekt začnú prinášať v neskorších rokoch. Z toho vychádza aj manažment pri spracovávaní koncepcie do roku 2002, kedy až ku koncu tohto obdobia sa začnú prejavovať nárasty vkladovej kapacity na 2000 mil. metrov kubických ako i nárast a stabilizáciu ťažieb uhľovodíkov,“ uvádza sa v podnikateľskom zámere podniku. V roku 1998 predpokladá Nafta Gbely preinvestovať 1,6 mld. Sk. Investície budú plynúť do rozvoja skladovacej kapacity v lokalite Gajary báden, či na rekonštrukciu kapacít Láb I.-III. V roku 1998 plánuje vynaložiť na geologicko-výskumné práce 481 mil. Sk, tieto by mali smerovať k udržaniu ťažby zemného plynu na úrovni 300 mil. metrov kubických a ropy 50 tis. ton. „Celkové výkony za skupinu podnikov v roku 1998 plánujeme na úrovni 5,694 mld. Sk a náklady v sume 5,006 mil. Sk. Zisk by mal dosiahnuť 688 mil. Sk,“ uvádza sa v podnikateľskom pláne. Klesať by mal do roku 1999 na úroveň 672 mil. Sk a už v roku 2 000 by mal narásť na 916 mil. Sk, pričom v roku 2002 by mal dosiahnuť 1,239 mld. Sk. Úverová zaťaženosť by mala klesnúť na 5% v roku 2001 a mierne vzrásť v 2002.