Neumožňuje jej pri ozdravovaní Investičnej a rozvojovej banky (IRB) konať dostatočne razantne. Na dnešnej tlačovej konferencii sa na tom zhodli najvyšší predstavitelia NBS – guvernér Vladimír Masár a viceguvernér Jozef Mudrík. „Naša legislatíva chráni akcionárov,“ znela hlavná výhrada Jozefa Mudríka. Guvernér V. Masár na margo platnej legislatívy povedal, že je pre NBS „veľmi obmedzujúca, veľmi komplikuje priebeh nútenej správy, zvyšuje nákladovosť a spôsobuje rôzne turbulencie v priebehu nútenej správy“. Ako dodal, „už len strata IRB za prvý štvrťrok nás núti, aby sme čo najskôr situáciu v tejto banke vyriešili.“ J. Mudrík pripomenul, že NBS chcela znížiť základné imanie banky a vykryť tým jej straty, akcionári IRB však mali iný plán. „Podľa zákona si akcionári presadili svoj plán – či chceme alebo nie,“ povedal viceguvernér slovenskej centrálnej banky. Guvernér Masár charakterizoval svoje chápanie súčasnej situácie v IRB slovami, že „tí istí akcionári, ktorí dostali banku do súčasnej situácie sa ju snažia z nej dostať.“ Vyhol sa pritom označeniu súčasného riešenia za racionálne a povedal, že aj tak je v súčasnosti v IRB obmedzená možnosť alternatívneho riešenia. Podľa posledných informácií by mala základné imanie IRB sumou 2 mld. Sk navýšiť Slovenská poisťovňa, ktorej 51 % vlastní Fond národného majetku a 20 % VSŽ Holding. V IRB vlastní FNM 34 % a VSŽ 15 %. Okrem týchto akcií má však VSŽ podľa neoficiálnych informácií vplyv na IRB aj prostredníctvom iných spoločností. „Navýšenie základného imania IRB o 2 mld. Sk nie je dostatočné,“ povedal guvernér Masár a dodal, že očakáva ďalšie investície. Na splnenie limitu kapitálovej primeranosti na úrovni 8 % je podľa neho investovať do IRB spolu viac ako 3 mld. Sk. Guvernér Masár označil za nepodstatné, akým spôsobom sa účtovne bude kryť strata, ale dôležitý je fakt, že strata bude krytá peniazmi akcionárov. Bankový dohľad NBS bude podľa Masára v najbližšej dobe skúmať, či povolí Slovenskej sporiteľni výnimku z určitých pravidiel o obozretnom podnikaní bánk, čím by jej umožnila investovať do IRB. Na otázku, či by povolil podobné výnimky aj Slovenskej poisťovni, ak by bola banka, guvernér odpovedal slovami: „Našťastie Slovenská poisťovňa nie je bankový subjekt.“ Rozhodnutie, či IRB bude alebo nebude čiastočne vlastnená aj zahraničným akcionárom ponecháva NBS podľa Masárových slov na akcionároch. „Naša predstava je, že po navýšení základného imania domácimi subjektmi a skončení nútenej správy sami akcionári rozhodnú, či chcú zahraničného investora alebo nie,“ povedal Masár. „Myslím si že domáci akcionári oslovia aj zahraničného investora,“ dodal. Guvernér Masár dnes priznal, že jeho názory sú v zásadnom rozpore názormi premiéra SR, ktorý VSŽ Holdingu verejne sľúbil, že hľadajú riešenie, aby VSŽ Holding neprišiel o svoje investície v IRB. Ako dodal, v prípade IRB však naňho nie je vyvíjaný žiaden politický nátlak. „Prípadná strata v banke má byť krytá akcionármi a nie depozitármi,“ zdôraznil Masár. Viceguvernér Mudrík ho doplnil, že podnikanie bankovníctve je špecifické tým, že banky podnikajú z 90 % s cudzími prostriedkami. NBS podľa jeho slov presadzovala legislatívne zmeny, ktoré by posilnili právomoci bankového dohľadu v prípade nútenej správy, takáto úprava však neprešla. „Chceli sme znížiť v IRB základné imanie o výšku nekrytej straty. Podľa nášho plánu o tom mali rozhodnúť na mimoriadnom valnom zhromaždení banky. Z rokovaní s akcionármi však vyplynulo, že majú iný plán a ten sa napokon aj presadil,“ povedal Mudrík. Za hlavného iniciátora súčasného scenára riešenia problémov IRB potom označil Fond národného majetku (FNM), keď povedal, že „FNM ako majiteľ tlačí dve svoje dcérske spoločnosti, aby zachraňovali tretiu.“ Týmito dcérskymi spoločnosťami sú podľa jeho slov Slovenská poisťovňa a Slovenská sporiteľňa. Guvernér NBS dnes dementoval informácie, podľa ktorých on sám oslovil Slovenskú sporiteľňu, aby pomohla pri hľadaní riešenia v IRB. „O pláne, že má do IRB kapitálovo vstúpiť Slovenská sporiteľňa som sa dozvedel od akcionárov IRB a bolo to na rokovaní v Slovenskej poisťovni minulý týždeň v pondelok,“ tvrdil guvernér NBS. Táto reakcia nadväzovala na vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, ktorá uviedla, že ju „oslovil guvernér NBS Vladimír Masár“ pri hľadaní riešenia v IRB. NBS podľa Masárovho vyjadrenia oslovila Slovenskú sporiteľňu len krátko po zavedení nútenej správy, kedy sa uvažovalo o predaji časti majetku IRB. Sporiteľňa však takúto kúpu odmietla. Masár počas dnešnej tlačovej konferencie viackrát poukázal na špecifickosť postavenia IRB. Tá spočíva v tom, že už pri jej vzniku nepostačovalo základné imanie na vykrytie strát banky, pričom táto strata sa stále prehlbovala. „Keby iná banka bola v podobných problémoch, NBS by mohla zasiahnuť, kým má kladný kapitál, teda kým straty neprevyšujú základné imanie. V takom prípade by sme mohli kryť straty znižovaním základného imania, teda z peňazí akcionárov. V IRB však takýto postup nebol možný,“ povedal Masár. S odvolaním na prezumpciu neviny Masár odmietol priame výzvy, aby pomenoval vinníkov súčasného stavu v IRB. Oznámil však, že NBS odovzdala 100 -stranový materiál Finančnej polícii, kde sú vyslovené určité podozrenia, napríklad o porušení vnútorných predpisov pri poskytovaní úverov. IRB bola treťou najväčšou bankou v SR, od 19. marca je však pod nútenou správou NBS. Dôvodom zavedenia nútenej správy bol nedostatok likvidity a zlé hospodárske výsledky. Z minulý rok dosiahla IRB stratu 3,25 mld. Sk. Mimoriadne valné zhromaždenie banky v stredu rozhodlo o zvýšení základného imania z 1 mld. Sk na 3 mld. Sk upisovaním nových akcií. predpokladá sa, že tieto akcie odkúpi Slovenská poisťovňa. Neskôr sa plánuje ďalšie zvýšenie základného imania, na ktorom by sa v prípade súhlasu akcionárov zúčastnila aj Slovenská sporiteľňa.