Ich vstup do EÚ sa neočakáva skôr ako v roku 2002. Napriek značným pokrokom musia uvedené krajiny urobiť veľa opatrení na zabezpečenie efektívnosti ekonomík a na odolanie konkurenčným tlakom v rámci EÚ. Poľský minister Leszek Balcerowicz povedal, že Poľsko sa pričlení k EMÚ v roku 2006, ak sa stane členom EÚ v roku 2002, a ak budú reformy uskutočňované podľa plánu. Avšak poľský minister pre európsku integráciu Ryszard Czarnecki je menej optimistický, pretože členstvo Poľska v EÚ očakáva v rokoch 2003 až 2004, a prijatie spoločnej meny v roku 2010. Maďarsko je v otázke časového termínu opatrné, avšak nie čo sa týka splnenia ekonomických cieľov. Slovinsko a Estónsko v decembri vyjadrili očakávanie, že do EMÚ vstúpia v rovnakom čase ako do EÚ. Do akej miery sú ambície týchto krajín realistické? Európska komisia v roku 1997 povedala, že ČR, Maďarsko a Poľsko musia vykonať ekonomickú reštrukturalizáciu, aby sa zabezpečilo dlhodobé spĺňanie konvergenčných kritérií EMÚ. Poľsko a Maďarsko dosiahlo v mikroekonomickej oblasti oveľa väčšie úspechy ako ČR. Mnohé české podniky, ktoré sa vďaka kupónovej privatizácii dostali do rúk investičných fondov, nedosiahli dostatočnú reštrukturalizáciu a konkurencieschopnosť. Ďalšou prekážkou Poľska a Maďarska na ceste do EMÚ je konvertibilita meny. V súčasnosti je plne konvertibilná iba česká koruna. Forint sa stal konvertibilným na bežnom účte v januári 1996, avšak reštrikcie na pohyb krátkodobého kapitálu pretrvávajú. Zlotý je plne konvertibilný iba na domácom trhu. Plánuje sa nový zákon, liberalizujúci obchod so zlotými, avšak mnohé reštrikcie budú ponechané s cieľom vyhnúť sa menovej kríze, ku ktorej došlo v ČR v prvej polovici 1997. Koruna bola stabilná od januára 1991 do mája 1997, kedy panická predajná aktivita investorov prinútila centrálnu banku implementovať „riadený plávajúci kurz“. Člen vedenia českej národnej banky Miroslav Hrnčír povedal, že opätovné prijatie fixného kurzu je možné, avšak iba za podmienky, že ceny niektorých kľúčových položiek, ako napr. energie a nájomného, budú deregulované. Veľmi vážnou prekážkou krajín je kritérium inflácie v Maastrichtskej dohode. Medziročná miera inflácie v ČR bola v decembri 1997 na úrovni 10 %. ČNB sa zaviazala, že čistú infláciu stlačí do konca roku 1998 medzi 5,5 % a 6,5 %, a do konca roku 2000 na úrovne 3,5 % a 5,5 %. Maďarsko plánuje na rok 1998 priemernú infláciu na 13,5 % po úrovni 18,3 % v roku 1997. Stlačenie inflácie pod 10 % do roku 2000 je realistickým cieľom. Inflácia v Poľsku bola v decembri na 13,2 %. Poľská vláda sa snaží stlačiť v tomto roku infláciu na jednociferné číslo. Poľsko a ČR sú v rámci limitu vládneho dlhu na úrovni 3 % HDP, pričom Maďarsko dosiahlo 4,6 % HDP. Verejný dlh by mal byť podľa Maastrichtskej dohody pod úrovňou 60 % HDP. V roku 1997 dosiahla ČR verejný dlh 13-14 % HDP, Poľsko 51 % a Maďarsko 64 %.