Tlačovú agentúru SITA o tom dnes informoval hovorca NBS Ján Onda. Ako dodal, žiaden zahraničný subjekt zatiaľ o kapitálý vstup do IRB oficiálnou cestou nepožiadal. Záujem zahraničia o IRB však podľa neho nemožno vylúčiť. Hovorca NBS potvrdil, že o kúpu IRB požiadalo viacero slovenských subjektov. Ich mená, rovnako ako účastníkov dnešného stretnutia nebol J. Onda ochotný konkretizovať. Rovnako sa odmietol vyjadriť aj k otázke, či medzi doterajšími žiadateľmi boli aj so slovenské subjekty so zahraničnou kapitálovou účasťou. „Zatiaľ môžem potvrdiť len to, že medzi záujemcami sú iba slovenské subjekty,“ povedal J. Onda. J. Onda dnes povedal, že NBS sa netají tým, že hľadá potencionálneho kupca IRB. Podľa neho však ide o proces, ktorý si vyžaduje celú sériu rokovaní. IRB je treťou najväčšou bankou v SR. Z dôvodu nedostatku likvidity a nepriaznivých hospodárskych výsledkov na ňu Národná banka Slovenska v piatok 19. decembra 1997 uvalila nútenú správu. Núteným správcom v IRB je bývalý zamestnanec banky Július Chovanec. Od zavedenia nútenej správy IRB vypláca všetkým klientom netermínované vklady a povolila aj predčasné výbery termínovaných vkladov do výšky 50 tis. Sk. V banke bol začiatkom roka 1998 obnovený normálny platobný a zúčtovací styk. NBS poskytuje zatiaľ IRB likviditu potrebnú na jej fungovanie. Strata IRB za prvých desať mesiacov dosiahla 1,3 mld. Sk. Pri zavedení nútenej správy oznámil guvernér NBS Vladimír Masár, že výška nekrytej straty IRB je 419 mil. Sk. O túto sumu malo byť znížené základné imanie banky. Majiteľom takmer 35 % akcií IRB bol pred zavedením nútenej správy Fond národného majetku SR, okolo 41 % kontrolovala skupina spoločností okolo VSŽ, a.s., Košice. Na konci septembra 1997 dosahovala IRB index kapitálovej primeranosti o málo vyšší ako 1,5 %, pričom NBS požaduje od väčšiny bánk udržovať tento index nad 8 %. IRB má však v tomto prípade od NBS výnimku, nakoľko v nej prebieha proces reštrukturalizácie úverového portfólia.