Dodal, že termín, od ktorého by malo dôjsť k tejto zmene zatiaľ nie je stanovený, generálny riaditeľ ŽSR Michal Lazar ho však doplnil, že vedenie ŽSR by toto zvýšenie videlo najradšej už od 1. januára 1998. M. Lazar dnes informoval aj o tom, že Správna rada ŽSR schválila návrh na zvýšenie prepravného v nákladnej doprave o 12 % od začiatku roku 1998. Dôvodom týchto zmien je podľa M. Lazara neustály nárast rozdielu medzi nákladmi a výdavkami ŽSR. K 31. augustu 1997 dosiahla strata ŽSR 3,95 mld. Sk. Zároveń so stratou rastie aj zadlženosť podniku. Tá dosahuje v súčasnosti podľa ekonomického námestníka generálneho riaditeľa ŽSR Igora Šulaja 11 mld. Sk, čo znamená, že od začiatku roku vzrástla o 5,88 mld. Sk. Na margo zvýšenia cestovného v osobnej doprave uviedol J. Halaj, že toto opatrenie „zďaleka nezníži stratu železníc, pretože prinesie zvýšenie tržieb iba o 250 – 260 mil. Sk.“ Cieľom ŽSR je podľa M. Lazara „dostať sa každoročným zvyšovaním cestovného na európsku úroveň.“ Za optimálnu výšku cestovného sa pritom podľa J. Halaja v súčasnosti v Európe považuje cena 2,20 Sk v prepočte na osobu a kilometer, pričom v SR je táto cena 0,44 Sk. Kalkulácia pri zvyšovaní cien vychádzala podľa J. Halaja z údajov, že od poslednej úpravy ceny, teda od 1. júla 1995 predstavuje inflácia 16,8 %. Zvyšných 3,2 % je podľa neho spomínané priblíženie k európskym cenám. K úpravam cien by podľa neho malo dôjsť zakaždým pri zmene grafikonu prepravy na ŽSR. Jendým z faktorov, ktorý negatívne ovplyvňuje hopsodárenie na železnici je podľa M. Lazara aj nízka podpora osobnej železničnej dopravy zo strany štátu. „Slovenská republika dotuje železničnú dopravu sumou 2,9 mld. Sk, v Čechách je to v prepočte na slovenskú menu 10,4 mld. Sk, v Maďarsku 6,2 mld. Sk, v Poľsku 15 mld. Sk, v Rakúsku 61,2 mld. Sk a v Nemecku 220 mld. Sk,“ povedal M. Lazar.