„Približne 97 % rozpočtu sa však týka výkonu menovej politiky centrálnej banky, len 2 až 3 % sú prevádzkové náklady. V prípade, že sa bude rozpočet NBS schvaľovať v parlamente, nemôže viac centrálna banka zodpovedať za výkon menovej politiky, čo je povinnosť, ktorá jej prislúcha v zmysle súčasného zákona o NBS,“ zdôraznil dnes pre SITA hovorca NBS Ján Onda. Hovorca centrálnej banky sa vyjadril i k zámeru zvýšiť podiel NBS na krytí schodku štátneho rozpočtu (ŠR). „Otázka neznie, či to bude 5, 10 alebo viac percent. Problémom je, že čím vyššie bude financovanie schodku zo strany NBS, tým menej finančných prostriedkov sa ujde pre podnikateľskú sféru,“ dodal J. Onda. Podľa doteraz platného zákona o NBS môže na základe rozhodnutia svojej Bankovej rady centrálna banka poskytnúť vláde krátkodobý úver nákupom štátnych pokladničných poukážiek splatných do 3 mesiacov na krytie výkyvov v hospodárení štátneho rozpočtu. Celkový stav týchto úverov kedykoľvek v priebehu roka nesmie prekročiť 5 % príjmov ŠR dosiahnutých v uplynulom roku. MF SR navrhuje zvýšiť tento podiel až na 10 %. „Aj príklad japonskej centrálnej banky, o ktorom v stredu hovoril podpredseda vlády Sergej Kozlík, je v súčasnosti už tak trochu zastaralý. Od apríla 1998 totiž vstúpi do platnosti novela zákona o japonskej centrálnej banke (Bank of Japan), na základe ktorej sa zvýši nezávislosť rozhodovacích procesov týkajúcicich sa politiky tejto banky. Rozhodovaciu právomoc bude mať tzv. Politická rada, ktorá je ekvivalentom našej Bankovej rady NBS (BR). Členmi tejto rady budú guvernér, 2 viceguvernéri a 6 členovia. Schôdzí sa môžu zúčastňovať dvaja členovia vlády kvôli diskusii o menovej politike. Títo zástupcovia vlády môžu dávať návrhy, vrátane žiadostí o odloženie realizácie rozhodnutí Politickej rady až do 1 mesiaca, ale nemôžu hlasovať,“ J. Onda. Reagoval tak na tvrdenie ministra financií Sergeja Kozlíka o rozsiahlych právomociach japonskej vlády pri rozhodovaní centrálnej banky Japonska, ktorým kritizoval opačný stav vládnuci na Slovensku.