Z tohoto programu bol rozvinutý Dlhodobý program rozvoja železničných dopravných ciest. V obidvoch uzneseniach vláda schválila, že štát sa bude podieľať na financovaní úloh stanovených týmito programami. Zabezpečenie úloh z týchto programov si vyžaduje značné finančné čiastky, ktoré ŽSR nemajú. Oneskorená modernizácia železničnej infraštruktúry, by ŽSR mohli na dlhú dobu vyradiť z európskych železničných koridorov. Preto ŽSR pristúpili na ich financovanie z vlastných zdrojov. Tieto však začali chýbať v prevádzke. ŽSR boli nútené túto situáciu riešiť krátkodobými a kontokorentnými úvermi za nie veľmi výhodných podmienok. V druhom polroku 1997 a v roku 1998 sú splatné krátkodobé úvery a kontokorentné úvery vo výške 2, 162 mld Sk, eskontné zmenky vo výške 1,817 mld Sk a finančné výpomoci vo výške 2,598 mld Sk. ŽSR majú tiež záväzok zo sociálneho zabezpečenia 1 000 mld Sk. Tento stav navodzuje za 7. mesiacov hospodárenia výsledok – stratu 2,9 mld Sk. Z týchto dôvodov ŽSR zastavili akúkoľvek investičnú činnosť, okrem tej, ktorej nevykonanie by ohrozilo bezpečnosť železničnej prevádzky. Tieto prostriedky na splatenie môžu získať iba strednodobým, resp. dlhodobým úverom, čo je súčasná finančná politika vedenia ŽSR na pretransformovanie krátkodobých úverových závislostí na efektívnejšie stredne a dlhodobé zdroje pre zabezpečenie nielen sanácie a stabilizácie hospodárenia ŽSR, ale aj predpoklady ďalšieho rozvoja železničných koridorov IV, V a VI v čo najkratšej dobe, ktoré značnou mierou môžu prispieť v proexportnej politike vlády SR.