Parlament nezohľadnil výhrady prezidentky SR Zuzany Čaputovej k vrátenej novele zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Po opätovnom prerokovaní ju v utorok schválil v pôvodnej podobe s tým, že jej účinnosť posunul na 1. júna. Zámerom je zrýchliť zdĺhavú prípravu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Novela upravuje napríklad povinnosť pri vypracovaní jednej zo štúdií uskutočniteľnosti, ktorá sa po novom bude pripravovať až po územnom konaní, čo má ušetriť osemnásť mesiacov. Pripravilo ju Ministerstvo dopravy SR, v parlamente ju odôvodňoval poslanec Miloš Svrček (Sme rodina).

Schválené sporné zmeny v zákone o diaľniciach kritizovali Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Klub ekonomických analytikov, viacerí ekonómovia aj mimovládne organizácie. Novela mala pôvodne urýchliť prípravu prioritných úsekov diaľnic D1 Turany – Hubová a Bidovce – hranica s Ukrajinou, D3 na Kysuciach a rýchlostnej cesty R4 od Prešova po hranice s Poľskom. Pri pôvodnom hlasovaní 28. marca k ním poslanci pridali aj plánované celé trasy R2, R3 a R6.

„Je to dobrá správa pre občanov Slovenska. Ďakujem,“ zareagoval na opätovné schválenie novely o diaľniciach a prelomenie prezidentkinho veta dočasne poverený minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina). Diaľnice sa tak podľa neho budú stavať rýchlejšie.

Hlava štátu zdôvodnila vrátenie novely na opätovné prerokovanie vážnymi pochybnosťami, či sa schválený zákon nedostáva do rozporu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti, konkrétne s princípom efektívnosti vynakladania verejných rozpočtových prostriedkov. Čaputová zdôraznila, že priamym dôsledkom prijatého zákona by bolo vylúčenie ekonomickej kontroly zo strany ÚHP na Ministerstve financií SR. Z hodnotenia útvaru by sa v prípade niektorých diaľnic a rýchlostných ciest stal v podstate len formálny proces na konci projektu, keď už sa dá zmeniť len minimálne množstvo parametrov.

Zámer akcelerácie jednotlivých procesov výstavby diaľnic, a to najmä za účelom čo najskoršieho dobudovania už podstatne rozostavaných alebo takmer dokončených diaľnic medzinárodného významu, označila prezidentka za legitímny. „V tomto smere som vnímala aj pôvodné znenie návrhu prílohy č. 2 schváleného zákona, ktoré sa týkalo rozostavaných úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá D1, D3 a R4,“ uviedla Čaputová. Pripomenula, že zoznam diaľnic a rýchlostných ciest sa rozšíril aj o úseky R2, R3 a R6, ktoré nie sú rozostavané vôbec, alebo sú maximálne v prípravnej fáze. Tým de facto vynechal hodnotenie ÚHP z prípravnej fázy týchto projektov a presunul ho až do neskorších fáz, keď je už možnosť ovplyvniť efektívnosť riešenia výrazne menšia.

Z doterajších podaní ÚHP podľa hlavy štátu jednoznačne vyplýva, že ekonomické hodnotenie práve vo fáze prípravy projektovej dokumentácie stavby môže mať významný dopad na celkovú cenu výstavby diaľnice. Ekonomické hodnotenie v neskorších fázach prípravy investície, najmä ak je už naprojektovaný konkrétny variant diaľnice, preto podľa nej nemusí byť také efektívne. „Časová úspora získaná vypustením ekonomického hodnotenia vo fáze prípravy projektovej dokumentácie stavby diaľnice sa nejaví ako primeraná potenciálnym negatívnym dopadom na verejné financie,“ uviedla Čaputová. Schválený zákon s legitímne deklarovaným zámerom zrýchliť výstavbu ciest teda po prerokovaní v parlamente podľa prezidentky v skutočnosti zásadne oslabil možnosti na hľadanie takého riešenia, ktoré bude efektívne z pohľadu verejných financií, čím zároveň prináša zníženie transparentnosti.