Demografické prognózy vývoja na Slovensku spred dvadsiatich rokov sa naplnili. Na sociálnej sieti na to upozornila analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka. „Predpoklady o demografii sa naplnili v podstate do bodky, najmä čo sa týka vývoja vekovej štruktúry populácie,“ uviedla. Prognózy na nasledujúce dekády pritom neveštia nič dobré. Populácia Slovenska by mala relatívne rýchlo starnúť, čo bude cez rastúce výdavky na dôchodky spôsobovať tlak na verejné financie.

Za pravdu analytičke dáva prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2050, ktorú v novembri 2002 publikoval Infostat – Výskumné demografické centrum. Podľa tejto prognózy malo byť v roku 2020 na Slovensku takmer 936-tisíc ľudí vo veku nad 64 rokov, viac ako 3 milióny 436-tisíc obyvateľov vo veku od 20 do 64 rokov a 1 milión 45-tisíc mladých ľudí do 20 rokov. Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo pritom na Slovensku v roku 2020 cez 932-tisíc ľudí vo veku nad 64 rokov, takmer 3 milióny 400-tisíc ľudí vo veku od 20 do 64 rokov a približne 1 milión 130-tisíc mladých ľudí vo veku do 20 rokov. V roku 2020 tak malo na Slovensku cez 64 rokov 17 percent obyvateľov.

Populačná prognóza do roku 2040 v krajoch Slovenska, ktorú publikoval Infostat – Výskumné demografické centrum v decembri 2019, pritom Slovensku neveští nič dobré. V roku 2040 by podľa tejto prognózy malo mať šesť okresov na Slovensku viac ako 30 percent osôb vo veku 65 a viac rokov. Vo väčšine okresov západného a stredného Slovenska sa podiel seniorov bude pohybovať v rozpätí od 25 do 30 percent. Pod hranicou 20 percent by malo zostať už len osem okresov ležiacich zväčša na severe a najmä na východe Slovenska.

V roku 2040 by s výnimkou štyroch okresov mala v ostatných okresoch Slovenska vzniknúť prevaha seniorskej zložky. Ide o okresy Gelnica, Námestovo, Sabinov a Kežmarok. Len niečo nad hranicou 100 osôb by sa index starnutia mal pohybovať pri naplnení predpokladov prognózy v ďalších štyroch okresoch, ležiacich na východe Slovenska. Naopak, v okrese Banská Bystrica, Partizánske a Piešťany by na jedno dieťa mali pripadať viac ako traja seniori. Blízko k hranici 300 osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí do 15 rokov by sa mali nachádzať aj okresy Myjava, Prievidza a Košice I. V celkovo až 45 ďalších okresoch Slovenska by index starnutia, teda počet seniorov na 100 obyvateľov do 15 rokov, mal prekročiť úroveň 200 osôb. „Nárast seniorskej zložky pri nízkej pôrodnosti a s tým spojenom predpokladanom prepade detskej časti populácie prispejú vo všetkých okresoch k pomerne dynamickému nárastu a značnému zvýrazneniu prevahy seniorov,“ uvádza sa v populačnej prognóze.

Problémom je to najmä z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií a samotného dôchodkového systému. Na to dlhodobo upozorňuje práve Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Napriek rastu ekonomiky zostávajú kľúčové problémy Slovenska nevyriešené a dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je najhoršia v EÚ,“ uviedla analytička rady Zuzana Múčka. Na túto úroveň sme sa podľa nej dostali ešte pred koronakrízou, teda v dobrých časoch. „Dôchodkový systém je nastavený horšie ako napríklad pred piatimi rokmi, hoci dnes sme bližšie k obdobiu, keď nás dobehne demografický vývoj,“ dodala analytička.