Vláda by mala popri pomoci krajine čo najskôr pripraviť dlhodobejší plán postupného ozdravovania verejných financií. Uviedla to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na sociálnej sieti. Vláda totiž schválila novelu zákona, ktorou sa majú navýšiť výdavky štátneho rozpočtu o 3,4 mld. eur. Po tejto úprave tak ráta na tento rok s celkovým deficitom verejnej správy 9,9 % HDP v porovnaní so schváleným deficitom 7,4 % HDP. Deficit verejnej správy podľa tejto novely by sa mal navýšiť o 2,4 mld. eur, resp. 2,5 % HDP.

Navýšenie nepandemických výdavkov pozostáva z finančných transakcií vo vnútri sektora verejnej správy, ide aj o zohľadnenie pozitívnych vplyvov v iných oblastiach rozpočtu. Časť navýšenia výdavkov však nie je špecifikovaná, čo znižuje podľa rozpočtovej rady transparentnosť rozdeľovania verejných výdavkov. Podľa predbežných výpočtov RRZ sa nepandemický deficit takmer nezmení. Deficit by sa tak podľa nich navýšil výhradne len v pandemickej časti rozpočtu.

Rozpočtová rada už v minulosti konštatovala, že cielená jednorazová pomoc ekonomike v čase krízy je v súlade s najlepšou medzinárodnou praxou, na rozdiel od trvalého plošného zaťažovania verejných financií. Okrem zabráneniu poklesu produkčnej kapacity v ekonomike jednorazovosť pomoci znižuje aj jej vplyv na zaťaženie verejných financií do budúcnosti. „Dôležité je, aby pripravené opatrenia boli včasné, efektívne a dobre pripravené a zrozumiteľne odkomunikované,“ informuje rada.

Slovenské verejné financie sú však podľa rozpočtovej rady vo veľmi zlom stave vo vzťahu k ich dlhodobej udržateľnosti. Podľa posledných dostupných údajov Európskej komisie sú naše verejné financie druhé najmenej udržateľné v celej EÚ. „Preto by popri pomoci mala vláda čo najskôr pripraviť dlhodobejší plán postupného ozdravovania verejných financií, ktorý by mal obsahovať konkrétne opatrenia na zníženie predkrízového vysokého štrukturálneho deficitu, ako aj nápravu straty finančnej stability dôchodkového systému od roku 2019,“ uviedla rozpočtová rada.

Súčasťou by malo byť podľa nich aj ústavné ukotvenie výdavkových limitov, ktoré by znížilo pravdepodobnosť opakovania sa situácie zo začiatku minulého roka, že verejné financie by na konci dobrých časov boli v pásme dlhodobej neudržateľnosti a vláda by mala objektívne znížený priestor pre pomoc ekonomike v budúcej kríze.

V minulom roku bol deficit verejných financií lepší o viac ako 3 mld. eur voči očakávaniam rezortu financií. Hotovostná rezerva, ktorá je súčasťou hrubého dlhu, sa tak podľa rozpočtovej rady viac ako zdvojnásobila na úroveň 10,2 % HDP, resp. 9,3 mld. eur, aj z dôvodu neistoty na finančných trhoch. „Pre dlhodobú udržateľnosť je dôležité sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý nezahŕňa hotovostnú rezervu. Čistý dlh by v prípade naplnenia novely rozpočtu stúpol o dodatočných zhruba 2,4 mld. eur,“ uvádza rada.

Podľa aktuálne dostupných informácií, ktoré nezohľadňujú možnú tretiu vlnu pandémie ani iné nové neočakávané opatrenia, by deficit podľa RRZ mohol dosiahnuť v tomto roku úroveň 7,7 % HDP a čiastočne by sa tak mohla zopakovať situácia spred roka. Preto RRZ v súčasnosti interpretuje deficit na úrovni 9,9 % HDP ako jeho maximálnu výšku, ktorá by nastala pri horšom ako očakávanom vývoji pandémie.