Pre udržateľnosť verejných financií bude potrebná ich konsolidácia, ktorá sa vysporiada s dopadom koronavírusu. Nevyhnutná bude podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka aj pre dlhodobejšie výzvy, ako napríklad starnutie populácie. Pandémia koronavírusu si vyžiadala v štátoch celého sveta rýchle reakcie menovej, ale aj fiškálnej politiky, ktoré výrazne zvýšili deficity verejných financií.

Zverejnené dáta za slovenské verejné financie štatistickým úradom ukazujú, že deficit sa v minulom roku vyšplhal na 6,2 % a verejný dlh dosiahol 60,6 % HDP. Výsledok je citeľne lepší oproti nedávnym projekciám ministerstva financií, ktoré hovorili o deficite na úrovni 10 % HDP. Výsledok bol lepší ako aj prognóza Slovenskej sporiteľne, ktorá očakávala 8-percentný výpadok v rozpočte.

Deficit sa prehĺbil oproti roku 2019 najmä pre pandémiu. Tá priniesla na jednej strane výpadok príjmov v podobe daní, na strane druhej zvýšenie výdavkov v rámci pomoci ekonomike, či v oblasti zdravotníctva. Predbežné údaje však podľa Horňáka naznačujú, že balík pomoci na Slovensku patril k priemerným až podpriemerným.

„Najvyššie nárasty dlhu zaznamenalo Grécko, Španielsko a Cyprus, kde vidíme silné zameranie na cestovný ruch. Práve štruktúra ekonomiky bola jednak dôležitým faktorom pri výpadku príjmov, ale aj objeme pomoci, ktorý štáty museli poskytnúť,“ skonštatoval Horňák. Nárast verejného dlhu na Slovensku bol tesne pod priemerom Európskej únie. Avšak významná časť navýšenia zapríčinila tvorba hotovostnej rezervy v hodnote niekoľkých miliárd.

Slovenská sporiteľňa predpokladá, že v tomto roku deficit dosiahne 6 % HDP a dlh vzrastie tesne k úrovni 64 %. „Úvod roka bol ešte výraznejšie zasiahnutý druhou vlnou pandémie, ktorá ešte bude mať výraznejší vplyv na príjmy a výdavky rozpočtu. Po skončení pandémie bude nevyhnutná konsolidácia verejných financií,“ dodal Horňák.