Verejný dlh prekonal historicky prvýkrát hranicu 60 % HDP a za vlaňajšok dosiahol úroveň 60,6 % HDP. Jeho vysoká úroveň je podľa analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) spôsobená najmä potrebou financovania zvýšeného deficitu. Do veľkej miery je spôsobená podľa nich aj akumuláciou likvidity, čo bude tlmiť úroveň nového dlhu v ďalšom období.

Horný limit pre dlh podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti Slovensko presiahlo o tri percentuálne body HDP. Avšak s príchodom novej vlády a podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa na obdobie dvoch rokov po prijatí programového vyhlásenia vlády nevzťahuje uplatňovanie sankcií z prekročenia sankčných limitov. Verejné financie boli vlani podľa analytikov centrálnej banky pod silným tlakom ekonomickej recesie a protipandemických opatrení. To sa prejavilo aj na vyššej finančnej potrebe nevyhnutnej na financovanie vyššieho salda. Verejný dlh sa tak medziročne zvýšil o 12,3 bodu.

Konzervatívne nastavený upravený rozpočet sa však nezrealizoval v plnej výške. „Z emisie dlhu, ktorá sledovala finančné potreby aktualizovaného rozpočtu, sa časť nového zadlženia „nespotrebovala“, ale naakumulovala v rezervách,“ uvádza sa v analýze. Ďalším faktorom, ktorý prispel k rastu týchto rezerv, bolo prijatie prvej úverovej tranže z nástroja EÚ na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (tzv. SURE) v objeme 0,3 % HDP. Zdroje sú určené na spolufinancovanie schémy na udržanie zamestnanosti zasiahnutej pandémiou.

Zadlženie obcí a vyšších územných celkov kleslo podľa analytikov najmä vplyvom poklesu bankových úverov. Územná samospráva výpadky na podielových daniach a zvýšené náklady súvisiace s protipandemickými opatreniami financovala cez návratne finančné výpomoci od vlády. „Tie však podľa konsolidovanej metodiky ESA2010 priamo do verejného dlhu nevstupujú. Po očistení o vnútro-sektorové záväzky tak pozorujeme, naopak, pokles celkového zadlženia územnej samosprávy, najmä cez nižšiu úroveň čerpania bankových úverov,“ uviedli analytici.

V minulom roku sa v celej Európskej únii vplyvom pandémie COVID-19 výrazne zhoršilo hospodárenie verejného sektora a stúpol dlh. Verejné financie na Slovensku teda neboli výnimkou a skončili s deficitom 6,2 % HDP. Medziročný nárast deficitu možno z veľkej časti podľa analytikov pripísať práve ekonomickému spomaleniu a potrebe dodatočných výdavkov na sanáciu ekonomiky. Za neplnením pôvodného rozpočtového cieľa vo výške 0,5 % HDP však stoja aj iné vplyvy mimo pandémie, ktorých pôsobenie bolo možné čakať už v čase tvorby rozpočtu.