Inflácia na Slovensku sa v tomto roku spomalila menej, než sa očakávalo. Ako ďalej v online diskusii povedal hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth, ovplyvnilo to zvýšenie najmä cien mobilnej komunikácie, najnovšie aj ceny cigariet. Riziko podľa neho predstavujú rastúce ceny agrokomodít. Pravdepodobne aj Národná banka Slovenska upraví inflačný vývoj na tento rok smerom nahor, ale nebude to podľa Horvátha výrazný skok.

Inflácia v eurozóne sa zrýchlila. No podľa Horvátha ide len o dočasný skok, najmä vplyvom cien ropy, čo sa premieta do cien energií v eurozóne ale aj u nás. Na vývoj inflácie vplývajú aj ďalšie faktory, ktoré odzrkadľujú pandémiu. Predikcie hovoria, že inflácia bude ešte pod cieľom Európskej centrálnej banky, pričom od roku 2022 v predikcii očakáva opätovný pokles inflácie.

Národná banka Slovenska koncom marca tohto roka predpovedala, že inflácia by mala v tomto roku byť na úrovni 1,3 % a na ďalšie dva roky počítala s úrovňou 1,9 %. Ak by aj upravila inflačný vývoj smerom nahor, podľa Horvátha však nepôjde o extrémny výkyv. Národná banka Slovenska má stabilné očakávania okolo dvoch percent.

Vplyv cien potravín bude podľa ekonóma pod drobnohľadom. Očakáva sa zvýšenie a momentálne podľa vývoja na svetových trhoch to vyzerá tak, že ceny agrokomodít narastú podstatne viac, ako sa čakalo, čo zrejme potiahne celkovú infláciu smerom nahor už v tomto roku a aj v budúcom roku. Avšak podľa Horvátha by to výrazne nemalo mať vplyv na celkovú infláciu.

V čase pandémie bolo v eurozóne možné podľa ekonóma pozorovať aj vplyv zmeny váh. Počas pandémie totiž ľudia menej chodili do reštaurácií, hotelov a menej cestovali. Ceny tovarov a služieb klesali. Na druhej strane bývanie a potraviny zdraželi, nabrali na väčšej váhe, čo tiež ťahá infláciu smerom nahor. „Na Slovensku zatiaľ zmeny váh dopad na cenový vývoj nemali,“ skonštatoval Horváth.