Navrhovaná novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, v rámci ktorej medzi najvyššie priority patrí zavedenie výdavkových limitov, prináša so sebou pozitívne zmeny na zlepšenie stavu verejných financií. Zhodli sa na tom členovia Klubu ekonomických analytikov. Väčšina z nich zároveň nesúhlasí so zavedením daňovej brzdy do zákona.

Ekonómovia sa v ankete konanej v prvej polovici apríla vyjadrovali k jednotlivých častiam návrhu. Prechod na čistý dlh vníma väčšina ekonómov pozitívne, no na druhej strane dopad na stav verejných financií nevnímajú ako veľmi veľký. Úpravy fungovania a pravidiel dlhovej brzdy taktiež väčšina ekonómov odsúhlasila. Tieto zmeny by mali mať aj výrazný dopad na verejné financie. Ako aj niektorí členovia poznamenali, bude veľmi dôležité, aby sa stanovené pravidlá dodržiavali a vláda nehľadala spôsob, ako sa im vyhnúť.

Pri opatrení ukotvenia výdavkových limitov mali ekonómovia najväčšiu zhodu, keď jednoznačne súhlasia so zavedením výdavkových limitov do zákona. Naviac, dopad opatrení na verejné financie hodnotili suverénne ako najvyšší. Toto je podľa ekonómov oblasť, kde by vláda mala koncentrovať svoju reformnú snahu a zaviesť výdavkové limity do praxe čo najskôr.

Ďalšou oblasťou je posilnenie postavenia a úloh nezávislých výborov pre makroekonomické a daňové prognózy. Ide o súbor zmien, ktoré ekonómovia jasne podporujú. Posilniť by sa malo aj postavenie a úlohy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Rozpočtová rada podľa ekonómov plní nenahraditeľnú úlohu pri strážení stability verejných financií, preto súhlasia s ďalším posilnením jej postavenia a kompetencií.

Diskutovanou oblasťou je zavedenie daňovej brzdy. Je to jediná oblasť, kde väčšina ekonómov vyjadrila nesúhlas s návrhom. Konkrétne 22 z 29 ekonómov nesúhlasili, traja boli neutrálni a štyria vyjadrili súhlas. Dopad tohto návrhu na stav verejných financií odhadli na mediánovú hodnotu 6,5 z maximálne 10.